[ džerald meks rouz ]
Player: Jarci
FC: Louis Tomlinson
Defense: 8
|
Contact: jaroslav.auxt@gmail.com
Age: 18 deceased - vážná zranění: B. Humphrey
Token: Náramek přátelství
|
Aj keď pri narodení bolo do rodného listu zapísané ako prvé meno Jerald, nikto teraz ho už nikto nenazve inak ako Max. Max toto, Max hento… Stále od neho niekto niečo chce, a aj keď má Max v povahe to, že vždy keď môže tak pomôže, občas ho riadne vytáča to, že každý niečo chce. Nemôže sa na nič sústrediť a ledva stihne splniť to čo má. A tak sa občas musí poriadne ovládať, aby niekomu pri výbuchu emócii nepovedal niečo, čo by neskôr mohol ľutovať. Aj keď na to Max nevyzerá, rád posiluje. Najskôr začal len s dvíhaním ťažkých vecí, veď svaly na rukách predsa znamenajú silu. No potom si nejak uvedomil, že silné ruky sú mu zbytočné, ak jeho nohy neunesú ťažšiu váhu, alebo nebude vládať utekať pred útočníkom alebo Kapitolským útokom, v prípade, že by ho vyžrebovali do hier. A tak začal pravidelne behávať, aby mal v kondícii celé telo. No tým, že začal pravidelne trénovať odzrkadlilo sa to na iných miestach. Napríklad sa toľko nevenoval štúdiu, a zhoršil si známky. Rodičia si to nemohli nevšimnúť, no Max to akosi ukecal. Tu sa ukázal jeho ďalší talent, a to je výrečnosť. Vždy vie nájsť tie správne slová. Postupne si to všimli viacerí, medzi nimi boli aj učitelia z Maxovej školy, a aj keď proti Maxovej vôli ho poprihlasovali na rôzne recitátorské alebo slohové súťaže, Max v nich nakoniec vždy skončil na popredných miestach. Čím bol Max starší, tým sa menili aj jeho záujmy. Keď bol malý, tvrdil, že zbraní sa ani nedotkne. No ako dospieval, jeho záujem sa začal zvyšovať a nakoniec začal aj trénovať. K narábaniu s nožmi sa dostal tak, že pomáhal mame variť, pretože ich otec robí nejakého pomocníka jednému obchodníkovi, a doma sa ukáže len cez víkend. A tak sa priučil nožom. Keď sa mama nepozerala alebo nebola doma (väčšinou to bolo to druhé) zobral si nejaký nôž s kuchyne, a hádzal nožmi na terč. Raz za čas aj nejaký pokazil a tak sa aj modlil, aby si mama nevšimla, že s nožmi nie je niečo v poriadku. Našťastie sa do teraz nič také nestalo, a tak Max natrénoval hod nožom, pri ktorom uspeje takmer na sto percent. Samozrejme pokiaľ ho niekto nejak nevyvedie z rovnováhy na toľko, aby dokázal zamieriť alebo jasne rozmýšľať. Z ostatných zbraní sa dostal ešte k dýke, ktorú potajme čmajzol otcovi, keď ju raz doniesol domov. Otec bol celý bez seba a vyšiloval, že ho ten obchodník zabije, ak ju nenájde. A tak mu ju Max dal, akože ju „našiel“. No od vtedy si ju stále požičal, keď sa k nej mal ako dostať. No okrem noža a dýky so zbraňami moc narábať nevie, pretože v Piatom kraji k takým veciam prístup nie je. Poslednou jeho výhodou je narábanie s elektrinou a tými haraburdami okolo toho, kedže v piatom kraji sa venujú energii. Aj v škole bolo množstvo vyučovacích predmetov zameraných týmto smerom.
Aj keď je vždy nápomocný, niekedy proste vybuchne a toho, kto si to odnesie možno len ľutovať, pretože to nie je príjemné ani vidieť ani počuť, keď Max vybuchne. Je to jeho dosť výrazná slabina, no snaží sa ju skryť ako všetky ostatné. Chce proste vyzerať neporaziteľné, dokonale aj keď je mu samozrejme jasné, že nikto taký na svete nebol, nie je a ani nebude. No to ostatný nemusia vedieť. Nikdy ho nezaujímal názor ostatných, či už ho chceli pochváliť alebo uraziť. Okrem toho je Max veľmi tvrdohlavý. Bude si stáť za svojim názorom, pokojne sa kvôli nemu poháda. Párkrát už došlo aj k bitke. No neustúpil. Keď zistí, že nemá pravdu občas sa pokojne háda aj ďalej, pretože nechce vyzerať ako idiot. To by si nikdy nepriznal. Medzi Maxove slabiny patrí to, že nevie plávať. V piatom kraji nie je miesto, kde by sa to mohol naučiť, a keďže celkovo v Paneme je málo takých miest, bolo len málo arén, kde v prostredí prevažovala voda. Z toho usúdil, že vedieť plávať mu až tak netreba. Veď keby sa tvorcovia hier rozhodli pre vodu, museli by zabezpečiť to, aby sa všetci splátci udržali na hladine, pretože inak by viac ako polovica z nich umrela na utopenie. Jeho znalosti v oblasti jedlých a nejedlých plodov tiež nie sú oslňujúce. Ak by ho protivník nejak šikovne oklamal, pokojne by ho mohol otráviť a Max by na to neprišiel. To, že čo je jablko alebo hruška mu problém nerobí, no netuší čo je napríklad liči alebo pomelo. Tieto názvy občas začul v televízii, keď bolo vysielanie z nejakého Kapitolského večierku. U rastlín je na tom podobne. Mama má za domom malú záhradku, a tak tie základné kvety pozná, no keby sa v aréne poranil alebo by hladoval, bol by úplne bezmocný aj keď pomoc by mal len pár metrov od seba.
Max sa narodil do rodiny, ktorú v piatom kraji možno zaradiť medzi tie chudobnejšie, aj keď nemôžno povedať, že by museli jesť pokazené veci alebo sa prehrabávať v smetníkoch, aby našli niečo vhodne na jedenie. Okrem Maxa boli v rodine ešte ďalšie dve deti a to dvanásťročný syn Sebastian Alan a 8 ročná dcéra Emelyn. Matka nemohla ísť do práce, kde by pracovala pravidelne, pretože sa musela starať o deti, kedže jej muž odchádzal pracovať na týždňovky. Mohla brať akurát tak chvíľkové práce, také brigády. Pokiaľ nemusela, tak žiadnu neodmietla. Veď peniaze sa v tejto dobe zídu vždy. Najhoršie to bolo, keď malá Emelyn ochorela a väčšina ich peňazí musela ísť na lieky pre Emelyn. Max vtedy ani necekol, nemohol predsa chcieť aby jeho sestrička umrela. No v tých časoch si skúsil nájsť nejakú prácu aj on. No kto zobere štrnásťročného chlapca. Nikto. Akurát tak pomôcť poskladať nábytok alebo pomôcť na nejakej stavbe. No nemal ktovie aké šťastie. To obdobie bolo pre neho a jeho rodinu kruté. Najhoršie bolo to, že im nemal kto, pretože matkiný a aj otcový rodičia sú už dávno mŕtvy. Nikto z nich sa nedošil dôchodku. Všetkých zabila práca. V tej dobe bol nútený požiadať o kamienok. Nikto z jeho súrodencov na to ešte nemal dostatočný vek. No aj keby to bolo možné, Max by to nedopustil. No našťastie sa Emelyn onedlho uzdravila a na koniec sa všetko vrátilo do starých koľají. No od vtedy si vždy uchováli aspoň minimálne zásoby. Max má svojich súrodencov rád, vždy ich ochraňuje a pomáha im aj bez toho, že by oni sami o pomoc žiadali. Proste to na nich vidí. Raz si položil otázku, čo by sa stalo, keby vyžrebovali do hier jeho brata alebo sestru. Samozrejme, že by dobrovoľne nastúpil namiesto brata do hier. Ale so sestrou je to zložitejšie. Nemôže ju zastúpiť, keďže je dievča a určite by nikoho nepresvedčil aby ju zastúpil. Veď čo by povedal? „Ahoj, zastúp moju sestru, chcem aby si radšej zomrel ty ako ona.“ To nemohol. Nemal na to srdce a ani si to nevedel predstaviť. A tak mu neostáva nič, len pretrpieť to obdobie a dúfať, že ju nevyberú. Nedovolí jej žiadať o kamienok a tak aspoň zminimalizuje jej šancu ísť do arény. Nič viac bohužiaľ spraviť nemôže. No našťastie sa Emelyn uzdravila a na koniec sa všetko vrátilo do starých koľají. No od vtedy si vždy uchováli aspoň minimálne zásoby.
