[ nibsven fajnfedr ]
Player: Fenhrier  FC: Natalie Portman Defense: 7 Victory year: 129th Annual Hunger Games | Contact: fenhrier@gmail.com Token: Spona do vlasů s rubínem Hobby: Balet |
[ before the Hunger Games ] Nibswan skrátka nebudí žiaden špecifický prvý dojem. Vždy ukáže človeku tú z jej mnoho tvárí, ktorá jej v danej situácií najviac vyhovuje. Dosť so svojimi emóciami kalkuluje pred tým, než ich dáva najavo. Preto je možné, že ju zbadáte tváriacu sa ako milé nevinné dievča, poranenú labuť, ale nie je jej cudzia ani krvilačná bezcitná harpya, ktorú teda neradno nahnevať. A práve táto tvár u nej prevláda, i keď sa ju snaží starostlivo skryť pred zrakmi ľudí. Je chladná, bez emócií, bez ľútosti. Nemá problém zabiť svojho najlepšieho kamaráta len pre to, aby mala z toho nejakú výhodu. Ale čím by ho tak zabila, s čím jej to najlepšie ide? Zo všetkých zbraní má najradšej chladné bodné a sečné zbrane. Prídu jej také osobnejšie. Predsa len keď niekoho zakole dýkou môže sledovať, ako mu z očí vyprcháva život, ako prosí o milosť, ako tancuje v smrteľných kŕčoch… Hmm, ako to len ona miluje, ten boj telo na telo, je v ňom naozaj dobrá. Pokiaľ by však v Rohu hojnosti absentovali títo jej „miláčikovia“, dokáže si ľahko poradiť aj s harpúnou, či oštepom – je jej jedno, čím zabije, hlavná vec je, že zabije, a to je hlavné. Skrátka je to chodiaci inteligentný psychopatický vrah, ktorý keď ukojí svoju potrebu prelievať krv, upokojí sa. Ale čo ďalej? Stačí len toto na Hladové hry, na ktoré sa tak dlho pripravovala? Samozrejme, že nie. Za celé tie roky života vo Štvrtom kraji sa naučila rôzne metódy získavania vody. Dokonca i zo slanej morskej vody dokáže vyrobiť tekutinu čistú ako ľalia pripravenú na okamžitý konzum. To, že ovláda morských živočíchov, pozná ich anatómiu a vie, čo je jedlé a čo nie – to tu asi ani netreba spomínať, je predsa zo Štvorky, tam to pozná každý. Jeden z jej najväčších plusov je to, že je dosť samostatná. Na prežitie nepotrebuje nijakého riťolezca, čo by jej pomáhal. Okrem toho, že by si ho asi nepripustila ku telu, má dosť náročné podmienky na výber priateľov a len málokto pod pomyselné „sito požiadavok“ prejde. Keby u nej došlo ku najhoršiemu, vie z prírodných látok namiešať „make-up“, ktorý použije na vytvorenie falošných hnisavých rán či modrín. Využitie tejto zručnosti je jednoduché. Pokiaľ by naozaj nevládala loviť obete sama, skryla by sa na nejaké príjemné miesto blízko zdroju vody a nechala sa odhaliť okoloidúcim splátcom. Keď by ju už našli, chvíľu by váhali, čo s ňou urobiť, keď vyzerá tak neškodne a potom… BUM! TRESK! V momente zaváhania Nibswan zaútočí na svoju vyhliadnutu obeť bez takmer akejkoľvek fyzickej námahy. Je to proste mrcha.
[ before the Hunger Games ] Je to skrátka nádherná labuť, ale veľmi si na tom zakladá. Nedokáže sa dívať na nič, čo môže jej vzhľadu uškodiť. Ak sa poškrabe, hneď sa začne o seba starať, aby na sebe nemala nič, čo by ju robilo škaredou. Jej vzhľad a jej výzor kladie na prvé miesto vo svojom živote. Teda na druhé, hneď po vraždení. Aj to vlastne môže byť jej chyba. Silou mocou chce prelievať krv, čo sa jej nemusí teda moc vyplatiť, hlavne nie v aréne. Mimo vody si nedokáže nájsť potravu, pretože sa to nikdy nikde nenaučila. Tieto kurzy v akadémií vo Štvrtom kraji úplne odflákla, pretože sa moc sústredila na zbrane. Pokiaľ bude nútená pracovať s technikou, ako je elektrika alebo niečo podobné, s najväčšou pravdepodobnosťou doslova pohorí. Je antitalent na všetko, čo sa „strká do zástrčky“ a svetielkuje. Nikdy sa nenaučila prehrávať, vždy musí byť všade prvá, i keď sa tvári, že o to nestojí. Nedá jej spať pokiaľ nevyradí všetkých svojich nepriateľov, ktorý by ju ohrozovali v dosiahnutí jej vysneného cieľa. Nibswan niekedy skôr činí, než premýšľa, je totižto dosť prchká a náladová. Z bylín nepozná ani jednu jedinú, pokiaľ to nezačne v tréningovom centre cvičiť, je dosť možné, že nebude vedieť rozoznať lipu od púpavy, čo jej teda akože rozhodne nepridáva na možnosti uspieť v Hrách.
[ before the Hunger Games ] Je to rozmaznané decko dvoch obyčajných rodičov predávajúcich na rybom trhu v centre Štvrtého kraja. Nikdy nepohla ani prstom a všetko si nechala doniesť na zlatej tácke priamo až pred jej dokonalý nos, o ktorom tak veľmi rada rozpráva. Pokiaľ chce Nibswan jahody tu a teraz, je jedno, že je december a že všade mrzne. Ona ich proste mať bude, aj keby mala zabiť vlastnú akváriovú rybičku Ellu. Vždy taká nebývala. Dosť ju poznačila nehoda na rybárskej lodi, ktorú zažila. Jedného dňa šla loviť s otcom, keď tu zrazu na lodi vypukol požiar. Vtedy sa len o vlások vyhla vybuchujúcej nádrži s benzínom, keď stihla v poslednej chvíli vyskočiť z paluby. Hoci jej ostala na tele len malá drobná popálenina, jej otec prišiel o ruku a o výzor dobre vyzerajúceho sexy rybára. Od vtedy si dosť začala zakladať na svojom zovňajšku. Často sa češe, upravuje si make-up, cvičí, dokonca začala tancovať balet, aby mala krajšie krivky. Nemá priateľov, lebo ich nechce. Nepotrebuje nikoho, kto by jej s niečím pomáhal. Je ten druh samotára, ktorého sa ľudia neboja a neštítia, práve naopak. Veľa jej rovesníkov sa snažilo dostať do jej priazne. Jednému sa to i podarilo. Bol to chlapec, ktorý ju miloval. Vo chvíli keď si ho pustila ku telu a dozvedela sa túto pre ňu zdrvujúcu informáciu, vylákala ho v noci na pláž, kde ho utopila. Nechcela sa zamilovať, nechcela sa cítiť ohrozená emóciami, ktoré v sebe tak prísne uschováva. Momentálne trénuje pred Hrami tak prísne, že dokonca niekedy ani vôbec nespáva. Snaží sa vychytať všetky svoje chyby, aby bola v aréne nezraniteľná a aby to dokázala vyhrať. Buď to, alebo jej život nemá cenu.
