[ akhálija džeji néjers ]
Player: Rywaine
FC: Ali Larter
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Age: 18 deceased - jedovatá směsice jídla
Token: -
|
Je škoda veľkého potenciálu, ktorý je hlboko zakorenený vo vnútri tohto dievčaťa. Keby bola v profi kraji, určite by ju čakala veľmi dobrá budúcnosť. Ale tu? V Desiatke? Každý by povedal, že bude slabá a nič sa tu nenaučí, ale opak je pravdou. Podarilo sa jej aspoň čiastočne rozvinúť jej talent. Akhalia má dokonalé svaly, ktoré sa na nej neocitli len tak zrazu. Tvrdo drela a pracovala. A na rovinu, už od svojich šiestich rokov. Najprv to bola nedobrovoľná práca, ale nakoniec bola rada, že ju k tomu rodina donútila, lebo ju všetko začalo nesmierne baviť. Na prvý pohľad môže pôsobiť drsne a odstrašujúco, čoho aj zrejme využíva. Aspoň sa okolo nej nikdy neobšmieta nijaký úchylák, čo sa jej stalo keď bola mladšia. Vtedy prvýkrát niekoho zranila. Danému mužovi zlomila nos a doteraz ho má z väčšej časti na krivo. Od vtedy cvičí v každú chvíľu, čo jej den dovolí a má väčšinou navrch aj nad dospelými mužmi. Väčšinu svojho dňa trávi u koní, pri ktorých teda nijaká krehotinka byť nemôže. Naučila sa všetkému, čo s nimi súvisí, dokonca sa na nich nejakým spôsobom napojená – majú puto. Samozrejme nič magické alebo tak, no je pri nich iná a nikdy sa jej so žiadnym nestala akákoľvek nepríjemnosť. Dokonca vie väčšinu zvierat upokojovať. Iné dni trávi s ďalšími zvieratami, o ktoré sa treba starať. Ďalej trávi čas porciovaním mäsa, chodí strihať ovce alebo robí hocijakú inú prácu čo sa zvierat a hospodárstva týka. Nemá problém s ničím. Ani so špinou, bahnom a inými látkami, ak by bolo treba, aj by sa do toho ponorila. So zvieratami to vie dokonale, dá sa povedať, že ich má radšej ak ľudí a dáva im to aj svojou prítomnosťou značne pocítiť. Zmenilo sa to hlavne po tom incidente a následne aj po tom, čo istý čas pracovala v hostinci v ich kraji. A popravde častejšie odtiaľ vyhadzovala opitých ľudí viac ako by ostatných obsluhovala. Preto tú právu okamžite nechala. Zo zbraní vie narábať iba so všetkými typmi nožov a s bičom, aj keď ho nerada používa. Nože sa naučia rozoznávať a používať hlavne, keď pracovala s mäsom. Bič sa naučila používať len kvôli krízovým situáciám, ktorí by mohli nastať, avšak na nikom ho ešte nepoužila. Nemá problém s krvou, smradom a všetkým čo k tomu patrí. Vyzná sa v prírode a horách, keďže sa dá povedať, že i tam vyrastala. Rodina totižto nebola práve jedna z tých bohatých. Nemali veľmi dobré podmienky na život. Museli veľa pracovať. Aspoň čiastočne sa to upokojilo, keď začala pracovať aj Akhalia. A keďže nechcela aby všetko jedlo šlo len jej, naučila sa ďalšiu podstatnú vec a tým aj sama seba prekonala. Vždy nájde sever, larvy na jedenie, vodu a iné veci potrebné k prežitiu. Larvy dokonca aj jedla a nemá s tým najmenší problém, berie ich ako normálne jedlo, ktoré je dôležité k prežitiu. Nie pre nič za nič má prezývku šrotovník. Tiež stopuje zvieratá. Nie raz mala za úlohu nejaké zatúlané doviesť späť, napríklad ovečku čo utiekla niekam na lúku. Alebo splašeného koňa, ktorý sa rozhodol bežať rovno do lesa alebo hôr. Keď nepracuje alebo nepomáha, chodí si každé ráno behať. Kondička je pre ňu nesmierne dôležitá. Má výbornú výdrž, vie dobre dýchať a niekedy je jej málo aj 30 kilometrov. Taktiež jazdí každý deň a tak je sila v jej nohách ešte väčšia. V stajni si dokonca urobila vlastné provizórne posilňovacie zariadenia, ktoré každodenne využíva. Vie plávať, ale nerobí to tak často ako iné záležitosti s cvičením. Nemá na to priestor, keďže vždy má celý deň zabraný programom. Keďže všetko robí za každého počasia, je otužilá, takže v zime sa ledva oblečie a nie je jej vôbec zima, neprechladne, neochorie. Je úplne v poriadku.
Hlavnou slabinou je jej rodina. Nikdy by na ňu nedala dopustiť jediného krivého slovka. Rodina je pre ňu všetko a urobila by kvôli nej úplne všetko. Každá jedna jej myšlienka je venovaná jej rodičom, starým rodičom, bratrancom a sesterniciam… Bola by sa za nich obetovala. Ale to nie je všetko. Slabín má oveľa viac. Napríklad by nedokázala ublížiť bezbrannému zvieraťu. Nikdy by ho nezabila ani len tak pre jedlo. Ona to nerobí a nikdy pri tom nie je. Mäso zje, ale len ak vie, že dané zviera už bolo na pokraji smrti. Vtedy by problém nemala, brala by to tak, že zvieraťu pomáha. Ale určite by si i tak poplakala. A nevinnému človeku? Ktovie… Zrejme nie. Skôr len ak by ju niekto chcel zabiť bola by ho vedela zabiť ona. Inak nikdy nemyslela na to, že by mala niekoho zasiahnuť zbraňou. Biť a brániť, byť silná a pôsobiť neohrozene bolo niečo iné. Taktiež má smolu, že sa narodila v kraji, v ktorom sa narodila. Nepozná teda žiadnu technológiu a prístroje. Okrem pozerania na film pri losovaní a hľadiac na Hry, nevidela ani jednu malú súčiastku, ktorá by jej niečo povedala. Takže v tomto prípade je úplne nevzdelaná, netuší ani mäkká f. Ďalšia vec, o ktorej nevie absolútne nič je napríklad tvorba pascí a zároveň poznávanie pascí. V živote žiadnu nevidela a je rada, že pozná aspoň definíciu slova. Jednou z posledných vecí sú napríklad bylinky. Akhalia môže byť rada, že pozná niekoľko liečivých, ktoré by jej mohli poznať. Ostatné sú pre ňu španielska dedina. Preto radšej chňapne len po tých, ktoré naozaj pozná. A poslednou vecou je varenie. Kto by to bol povedal, že desiatka nebude vedieť variť. Hold, nevie dobre variť. Vie zjesť hocaké mäso, vie zjesť larvy, no to je tak všetko, čo si vie pripraviť. Rozložiť oheň vie, ale natrápi sa s tým, to teda naozaj. S plávaním by to bolo tak, že plávať vie, ale nevenuje sa tomu tak, ako by chcela, čiže nijakou extrémne dobrou plavkyňou nie je. Má niekedy krátke výpadky pamäte. Často po tom, čo sa ráno prebudí alebo ak dlho len chodí a nič iné nerobí – nerozpráva, na nič sa nesústredí. Pamäť sa ale vždy do niekoľkých minút až hodiny vráti. Je to len akoby na chvíľu zabudla čo sa stalo a kým jej to dôjde… Každý sa aspoň trošku načaká. Ale nie je to také hrozné, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Trpí aj niekoľkými fóbiami. Je dosť paradox, že pláva a chce sa tomu venovať, aj keď trpí akrofóbiou, alebo inak, strachom z hĺbok. Nesmie sa teda pozerať po kadiaľ voda siaha. Inak by dostala nejaký ten panický záchvat a bez pomoci by sa vo vode utopila od strachu. Hĺbka by si ju nakoniec vzala ako nič. A smrť utopením berie za tú najhoršiu zo všetkých. Druhá z fóbií je taktiež fóbia z jedov, odborne nazývaná tiež iofóbia. Veľmi sa boji, že by v sebe mohla mať nejaký keď. Hadov, škorpiónov alebo zvierat produkujúcich jed sa nebojí, len toho, že ju uštipnú, a že nevie čo potom bude robiť. Trochu zvláštne, ale ona si veľkú hlavu sama so seba nerobí. Ešte to tak, aby sa zaoberala práve svojimi slabinami. Snaží sa ich skrývať, aj keď jedna je až príliš viditeľná. Nedokáže hrať. Je asertívna, takže všetko povie na rovinu aj keď by si najradšej odhryzla jazyk. Ak sa jej niekto nepáči ale chcela by ho za spojenca, povie mu to. Ak je podľa nej niekto debil, nemá problém vypustiť to z úst, aj keby to bol chlap ako hora. No čo už, v Kapitole by si veľa kamarátov teda rozhodne neurobila, na to každý môže vziať jed. Ktovie, či by si tam našla čo i len jedného kamaráta alebo kamarátku. Ani takto v kraji veľa známych nemá, je menej komunikatívna, ale keď sa to tak vezme, záleží hlavne na téme rozhovoru, keďže často človeka odbije, že ju o niečom sa baviť… Proste nebaví.
Akhalia sa narodila v Desiatom kraji do jednej z tých rodín, čo toho na jazyk veľa nemali. žila teda chudým životom, v ktorom sa rýchlo musela naučiť držať nad hladinou. To malo za následok, že často jedla larvy zo stromov miesto obyčajného jedla. V jedenástich sa naučila, že fyzická sila je najdôležitejšia, keď ju napadol úchyl a ona mu zlomila nos. Od toho dňa usilovne cvičí a urobila si aj osobnú posilňovňu. Jej život bol vcelku nezaujímavý a každý deň rovnaký. Nič zaujímavé nezažila. Svoj život venuje koňom a iným hospodárskym zvieratám, ktoré sú jej niekedy ako rodina. Má k nim pozitívnejší vzťah ako k ľuďom. Nemá ani veľa priateľov, maximálne tak svoju rodinu a pár ľudí, s ktorými pracuje. Snaží sa začleniť len minimálne, málokto jej totiž sadne. Všetok svoj voľný čas venuje tréningu a zvieratám, na rodinu má čas až potom. Stačí jej, že za väčšinu pracuje, keďže posledné mesiace sú v zlej situácii. Väčšina veci je stále odvádzaná do Kapitolu, a keďže ich pozemky a majetky vôbec nie sú jedny z tých najväčších, mávajú to hrozné. Akhalia má preto cez víkend aj štyri práce, aby uživila rodinu. A sama sa živý všetkým, čo nájde. Dokonca sa stalo, že párkrát aj kradla, ale to len v naozaj výnimočných situáciách, kedy nič iné nemali do úst. Už keď bola mladšia musel robiť prace, ktoré vôbec neboli pre jej kategóriu veku. Keď mala pätnásť rokov, narodila sa jej mladšia sestra, takže bolo treba robiť viac a viac. Niekoľko rokov sa s rodinou stýkala naozaj málo. Ona sa o nich starala, ona im nosila peniaze, ona im nosila jedlo. Ak by nebolo jej nevedno, čo by sa stalo jej rodine… Nemyslí na to, ale poháňa ju to vpred. Je však už konečne dospelá, a tak chce začať nové plány, pri ktorých by mala viac času na seba. Na prvý pohľad je Akhalia priemernej výšky, asi takých sto sedemdesiatpäť centimetrov o dosť svalnatejšia ako ostatné ženy v jej veku a s jasným pohľadom plným rozhodnosti. Vlasy sú blond farby a oči sa pohybujú okolo tej hnedej béžovej. Môže vyžarovať akúsi dominanciu, no nie vždy len po fyzickej stránke. Je naozaj inteligentná, niekedy ma vopred všetko naplánované o ostatný i o tom ešte ani netušia. Povaha Akhalie je niekde medzi kladným a neutrálnym charakterom – ide nie len o ňu ale aj o váš postoj k nej. Je uvedomelá, múdra a samozrejme veľmi trpezlivá. Väčšinou ale aj tak vsadí na svoju fyzičku, ktorú pokladá za viac ako dobrú. Ak by ale mala prežiť, dokázala by niekomu kľudne ublížiť a možno aj zabiť, ale sama to o sebe ešte dobre nevie. Mala by ale veľké výčitky svedomia. To ma skoro za všetko, čo sa jej nezdalo dobré, zdá sa jej nespravodlivé alebo tak podobne.
