[ inyflamija saraóz lermejn ]
Player: Rywaine
FC: Cailee Spaeny
Defense: 9
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Age: 18 deceased - probodnutý krk: Marisol Nimshi
Token: Uhlík o velikosti malíčku
|
V Dvanástom kraji nie je vždy možné byť vytrénovaný na Hunger Games. Je tu síce práca a dajú sa tu pochytať nejaké zručnosti, no nie je to nič v porovnaní s profíkmi, ktorí si môžu každý deň chodiť do výcvikového a naučiť sa všetkému, čo im do hier naozaj treba. A práve niečo podobné počas života Inyflamia získala – možno trénovať vo výcvikovom centre. Síce nie takom, ako majú jednotka a dvojka. A ani ako štvorka. Trénovala v inom centre v Trinástom kraji. Síce tam nemala veľa zbraní, ktoré by jej pomohli pripraviť sa do arény, ale aj napriek tomu tam nabrala veľkú časť skúseností. Aj napriek tomu, že vyzerá malá a bezbranná – čo je aj ďalšou jej výhodou – vie bojovať naozaj skvele. Dokáže urobiť takmer všetky gymnastické prvky, čiže je aj obratná. Samozrejme jej nechýba rýchlosť, ktorú si vypestovala šprintmi aj behmi na dlhé vzdialenosti, či na čas. Cvičila ale najmä sebaobranu, boj bez zbraní, jeden na jedného a po čase dokonca dvaja na jedného. Sama Inyflamia si neuvedomovala, akú silu pomaly získavala. A prišla k nej dosť rýchlo. Ani tak to nerobila pre svaly, ktoré jej narástli ako pre to, aby ukázala Trinástke, že za to stojí, a že je im vďačná. Po čase sa jej podarilo prejsť na boj s nožmi, ktorý bol síce namáhavý a trval jej omnoho viac času, ale predsa sa s nimi naučila bojovať. K tomu sa dajú prirátať strelné zbrane, ako napríklad pištole, z ktorých vie celkom dobre strieľať. Priamo v teréne sa naučila hneď niekoľko vecí. Prvou je orientácia snáď v akomkoľvek teréne, keďže bola aj na miestach, kam sa obyčajná Dvanástka len tak nedostane. Nikde sa nestratí a vie si zabezpečiť základné životné potreby, ako napríklad vodu, teplo, prístrešie a jedlo. Druhou je stopovanie ľudí, zvierat a iných objektov, ktoré vie následne definovať. S niektorých stop dokáže zistiť aj niekoľko informácií navyše. Napríklad možnú váhu alebo vek či pohlavie – ak sa jedná o človeka. Už zvierat o niečo menej informácií. Nie vždy ale môže byť jej odhad presný, takže si väčšinou neskúša tipovať, ak si nie je istá na sto percent. Zároveň vie skrývať stopy po sebe alebo našľapovať tak, aby nebolo jasné, ktorým smerom sa skutočne vybrala. Posledná je plávanie, čo je u nej jasné, keďže trávila – a naďalej aj trávi – v prírode veľmi veľa času. Vie sa dobre potápať, ale s dychom si musí dávať pozor, niekedy sa naozaj bojí utopenia. A ten čas v lesoch a v Trinástke jej ukázal aj nejaké tie základy maskovania, čiže nie je výrazná, avšak úplne nepovšimnuteľná zase tiež nie. Zo zbraní mimo tých strelných sú to u nej teda buď päste alebo nože. Možno ešte krompáč či lopata, s ktorými sa naučila pracovať v doloch, ale tie nie sú také praktické, aby sa dali využiť aj pri boji. Od rodičov už v detstve sa naučila rozoznávať veľké množstvo byliniek, kvetín, stromov a všetkého ohľadom flóry, čo sa len dá. Dokonca pozná aj využitie, klady a zápory väčšiny z nich. Je teda takmer nemožné, aby sa otrávila alebo nenašla protilátky, ak sú niekde v okolí. Faunu pozná z veľkej časti tiež, ale nevenovala sa jej až tak veľmi, aby sa v nej mohla nazvať preborníkom. Videla isté časti technológie a technických prací, ale veľa si z toho nepamätá. Možno z toho všetkého pozná tak tri percentá, ale aj to je viac ako než pozná obyčajný obyvateľ jej kraja. Mimo to je ako tieň. Šuchne sa tu a tam, a už jej niet. Je tichá ako myška, úplne nenápadná. Ak nechce aby o nej niekto vedel, tak sa o nej nedozvie. V rovnakej polohe vie vydržať aj niekoľko hodín a nepoľaví. Sčasti preto, že má železnú vôľu a sčasti preto, že rada prekonáva svoje rekordy. Môže preto úžasné špehovať. A ďalšia vec, ktorá jej k tomu dopomáha je aj jej sluch, ktorý je vynikajúco rozvinutý. Jej malé telo sa zároveň zmestí do veľmi malých priestorov, takže sa môže pretiahnuť na miesta, kde iní ľudia nie. Tiež sa naučila liezť po stromoch a aj pri tomto jej telo pomáha. Napríklad, že môže vyliezť na úplný vŕšok stromu, zatiaľ čo iný by sa tam nepretlačili, alebo by pod nimi konáre spadli. Zároveň je rýchla, mrštná a ohybná, čiže s ňou môže mať nejaký mohutný profík aspoň malý problém. Ak sa práve nesnaží pôsobiť drsne a neukazuje svaly, vyzerá ako malé, bezbranné dievčatko. Môže si tak prikloniť nejakých sponzorov alebo potom všetkých zrazu v aréne prekvapiť. Takže ak by o nej toto všetci vedeli, za slabú dievčinku by ju už viac nepovažovali.
Hlavnou a asi najväčšou slabinou je jej spolupráca s Trinástym krajom. Jej „zrada voči Kapitolu“ by totižto mohla byť ľahko odhalená, takže si musí dávať naozaj veľký pozor. Riskuje tým zároveň život seba a svojej rodiny, ktorá je jej najbližšia. Síce to nie je stopercentná slabina, ale prináša jej do života riziko a starosti o čo najviac osôb. Už to nie je len rodina ale aj priatelia a väčšina kolegov. Jej novonadobudnuté skúsenosti musí skrývať, aby nevzbudila pozornosť. Najdivnejšie u nej je, že má vlastne strach zo strachu. Bojí sa, že by sa mala niečoho v budúcnosti báť. Vždy sa to ale snaží dostať niekam do konca mysle, aby ju to nerozrušovalo. Aj keď sa naučila nejaké poznatky z techniky, iný by povedali, že nevie vôbec nič. V tejto oblasti by si teda veľmi nepomohla. Ani Trinástka nemá akú techniku ako Kapitol či Trojka, takže bohvie, čo by ju niečo z toho mohlo v aréne prekvapiť. Oveľa viac by je vyhovovalo prírodné prostredie, ako hociktoré iné. V ňom sa totiž vyzná, zatiaľ čo niečo neznáme by pre ňu bola katastrofa. Síce by sa vedela orientovať, ale ani to by je nepomohlo. Mimo byliniek a nejakého obviazania zranení nie je dobrá v liečiteľstve. To je síce trošku čudné, keďže jej kraj sa na to špecializuje, ale nevedela sa z toho naučiť takmer nič. Možno vie povedať ako prebieha prvá pomoc ale urobiť ju je pre ňu naozaj veľký problém. Zvládla by ešte tak niekoho navigovať. Ak by videla spojenca nejako škaredo zraneného, asi by trošku šalela. Nie je to typická hysterka, ale takéto veci ju dokážu rýchlo zobrať, až si nemusí uvedomovať, čo robí. Priateľstvo si vie vytvoriť, ale ľahko sa nahnevá a keď ju niekto raz zradí, už mu nikdy neodpustí. Preto si pri nej treba dávať niekedy pozor na jazyk. Je schopná na vás pri urážkach aj agresívne skočiť a biť sa o svoju česť a iné veci. Nie je preto ani dobrá herečka. Ak by si mala predstaviť rozhovory, možno by zvládla klamať, ale aby hrala nejakú milovníčku Kapitolu a hier? To ani náhodou. Jej tvár by bola poväčšine času kamenná, možno nejaký ten falošný úsmev, ale ktovie. Zatiaľ nepremýšľala o tom, že by mohla byť vybratá, ale tréning má, takže na tom zas tak zle nebude. Z vecí, ktoré sa v prírode nenaučila, bola výroba pascí. Niečo také na ňu bolo vždy príliš technické. Uprednostňuje skôr lov. Aj keď ani ten u nej nie je svetoborný. Je ťažké dobehnúť zviera a zabiť ho nožmi. Maximálne ak by ich z diaľky vrhala. Tomu sa učila, ale či je to účinné ešte nemá odskúšané. K tomu všetkému sa dajú prirátať ešte menšie strachy. Čo je napríklad strach z utopenia, aj keď jej nerobí problém plávať. Hĺbky ale z duše nenávidí. Ďalej by tu bol strach z hmyzu, pavúkov a všetkého malého a odporného, čo len môžete nájsť. Dokonca by sa toho bála možno viac ako nejakého medveďa. Vadí jej vlastná výška a váha. Chcela by byť väčšia, aj keď sa aj táto vlastnosť dá prakticky využívať. Ako je jej najsilnejším zmyslom sluch, najslabším je čuch. Ak by bolo niečo vo vzduchu, muselo by to byť silné, aby to Inyflamia vôbec zacítila. Taktiež sa za slabinu dá považovať, že si rada z ľudí niekedy uťahuje alebo ich špehuje. Ak by si to niekto všimol, mohlo by dôjsť k nedorozumeniam a už by to také zábavné nebolo. Ani pre jednu zo strán potýčky. Tých slabín je napokon veľa a určite sú aj nejaké, o ktorých zatiaľ nevie, ale snaží sa s nimi bojovať. Tak, ako bojuje celý život so všetkým.
Inyflamia mala tú smolu, že sa narodila práve v tom najchudobnejšom a najpustejšom kraji, aký len na Paneme je. Jej matka a otec ale mali dostatok peňazí, aby sa o ňu postarali, aj keď časom na ňu mali stále menej a menej času, keďže pracovali dlhé dni a noci. V tie roky aj tak malá Inyflamia vedela, čo je to zodpovednosť a tvrdá práca. Starala sa o domácnosť a chodila zbierať bylinky, ktoré buď používali v domácnosti, alebo ich chodila po domoch predávať. Niekedy dokonca možno pod cenu, ale chcela obyvateľom Dvanástky pomôcť. Síce boli niektoré tieto skutky v rozpore z jej normálnou povahou, ale mala v sebe zakorenený súcit. Rýchlo sa naučila variť aspoň nejaké základné jedlá, aby mohla doma vítať rodičov s teplým jedlom. Tí s ňou potom chvíľu pobudli, rozprávali jej príbehy, ukazovali jej ďalšie a ďalšie bylinky a stromy a následne išli všetci spať. Výdatný spánok ale zažili málokedy, lebo ráno zase vstávali a niekam išli. Keď bol deň, keď mali čas voľna, buď ho prespali alebo šli aj s ich dcérou na prechádzku. Poznávali tak Dvanástku a ich dcéra sa tam nikdy nestratila. Celý kraj následne poznala ako vlastnú dlaň. Mala dokonca aj dostatok kamarátov, takže sa jej aspoň sociálne žilo dobre. Keď nadobudla veku niečo okolo štrnástich rokov, začala poznávať aj krajinu za krajom. Zmapovala si v hlave celý les a chodila tam, aby si vyčistila hlavu. A aby sa skryla, ak sa niekedy stalo nedorozumenie, keďže s niektorými kamarátmi rada špehovala ľudí alebo si z času na čas urobila z niekoho žartík. Zase až taký anjelik nebol. Dokonca sa dokázala na ulici z niekým pobiť, ak by jej povedal niečo nevhodné. Po čase síce začala dospievať, ale istá dávka agresivity v nej aj doteraz zostala. Ako ale spoznávala krásy prírody v okolí, podarilo sa jej spoznať aj niečo viac, o čom si vtedy nebola istá, či naozaj existuje. Nejakým spôsobom natrafila na skupinku z trinásteho kraja. Odmietla ich vtedy nechať na pokoji. Vypytovala sa ich, sledovala ich a snažila sa v nich vzbudiť dôveru. Kapitol zo srdca nenávidela už za to, že si žil v bohatstve a takýchto ľudí tu nechával niekedy aj hladovať. A aby toho nebolo málo, každoročne usporadúval Hunger Games, kde zomrelo dvadsaťtri detí. Víťaz si síce potom žil v luxuse, ale za akú cenu? Inyflamia takto chodila na miesta v okolí trinástky stále častejšie a častejšie. Trvalo dokonca niečo okolo roka, kým ju medzi seba pustili a naozaj sa mohla stať jednou z nich. Navštevovala ich výcvikové centrum, kde sa naučila veľa o sebaobrane, strieľať zo zbraní, videla nejaké veci z techniky a priučila sa všetkému, čo sa len dalo. Pomohli jej lepšie stopovať, zametať za sebou stopy a vylepšili jej aj kondičku. V dvanástke sa tak stala ich špehom. Často sa ukrývala v tieňoch a počúvala rozhovory mierotvorcov, sledovala pozorne kto čo urobil a všetko hlásila. Ak bolo potreba pomôcť niekde v okolí, aj to urobila. Dokonca sa párkrát dostala aj do priľahlých krajov. Trinásty kraj sa stal jej druhým domovom. Aj napriek tomu, aká bola mladá jej nadovšetko pomohol. Nabrala na svaloch, na rýchlosti a bola vytrénovaná. V dvanástke nebol nikto v jej veku, koho by v spolupráci s Trinástkou poznala. Samozrejme sa môže mýliť alebo si istý ľudia chcú len zachovať anonymitu. Starších ale pozná a často k nim chodí na nenápadné návštevu. Niekedy si len vymenia informácie alebo priamo všetko predávajú Inyflamii aby ich ona potom mohla dostať Trinástke. Je to pre ňu naozaj rizikové povolanie, keďže pri ňom môže kedykoľvek zomrieť, ak by sa o tom dozvedel Kapitol. Možno takto riskuje aj život svojej rodiny, ale väčšinou sa snaží byť naozaj anonymná. Avšak veľmi jej záleží na budúcnosti Panemu. Nerada by, aby tento systém pretrvával ďalšie desiatky rokov, keď absolútne nemusí. Nie len, že ním opovrhuje, ale zároveň sa jej zdá úplne nezmyselný. Okrem toho začala posledné mesiace pracovať aj v doloch. Aj tam sa väčšinou niečo čo-tu šustne a zároveň si môže naďalej zlepšovať fyzičku, keď práve nemôže navštíviť výcvikové centrum v trinástke alebo sa naučiť niečo ďalšie. Celý život jej takto vytvoril povahu, ktorá je v nej drsne zakorenená a určite by sa jej len tak rýchlo nezbavila, ani keby chcela. Inyflamia je totižto cieľavedomá a nápomocná, má v sebe štipku súcitu, ale zároveň vie byť poriadne agresívna a nahnevať sa aj za maličkosť. Má rešpekt len z mála ľudí, ale dokáže ho mať. Vie si nájsť priateľov a byť im verná, rovnako tak je aj verná svojej práce. Nedokázala by niekoho len tak zradiť, ak by jej k tomu nedal nejaký veľký popud… Záleží jej na rodine a blízkych osobách, sčasti vie byť aj dosť majetnícka, takže sa niekedy môžete čudovať jej zmene nálad. Niekedy sa podľa toho odvíjajú aj jej reakcie na nejaké situácie – nemusí na tú istú vec reagovať dvakrát rovnako. Ak by sme prešli na jej vzhľad, na prvý pohľad nie je nijako výrazná. Jej výška sa pohybe okolo metra šesťdesiatpäť, váha na päťdesiatich kilách. Väčšinou hovorí, že sú to všetko len svaly, aj keď stopercentná pravda to byť nemôže. Má stredne dlhé hnedé vlasy siahajúce tak pod lopatky. Na tvári sa vynímajú len modro-sivé oči a užšie svetločervené pery.
