Tuesday, September 17, 2019

Rexether nan Rhoenthre

[ rekséther nan róuentré ]

[player] Rywaine

[fc] Aarika Wolf
 

make me angry and i'll register your death certificate

× [species] human
× [date of birth] october 31, 2206 | ♏︎ scorpio
× [loyalty] neutral
× [credits] 500

× [level] 7
× [age] eighteen | 18
× [occupation] student
× [gems] 0




vitality+29 ] × defense [ 24 ] × deceased - propíchnuté plíce: Leonardo Zamora
  • Skrátene, kým sa stala pre ostatných za svoj život? Nočnou morou, tieňom, sadistkou, psychopatkou a herečkou. Silové tréningy a box boli záležitosťou jej začiatkov, a samotný box pretrváva až do súčasnej doby. Vybíja si na ňom malú časť toho vnútorného tlaku, kvôli ktorému je vlastne taká šialená, aspoň sčasti jej to pomáha. Mala osobných trénerov a kopu posilňovacieho náčinia doma rovno pod nosom, ktoré používa takmer každý deň, ak nemá nejakú inú fyzickú aktivitu, pri ktorej by sa mohla poriadne zapotiť. Ďalej malú telocvičňu a aj priemerne veľký bazén. Je teda poriadne pružná – nerobia jej problém ani zložité gymnastické alebo roztlieskavačkovské prvky. K tomu tiež plávanie na spevnenie chrbta a zadržanie dychu pod vodou. Venovala sa tomu, aby bolo jej telo dokonalosťou. Síce nie práve na Hry, aj keď tie ju svojou brutalitou fascinovali a možno by to skúsila. Sebavedomia a schopností na to má dostatok. Nebojí sa totiž ničoho, má taký pocit, že ona je jediná vec, ktorej by sa ostatní mali báť. Okrem domáce prostredia, v ktorom sa vyžívala, čo sa tréningu týkalo, navštevovala aj výcvikové centrum, ktoré pre ňu nebolo ani o kúsok menej dôležité. Ak by ste na ňu tipli dýku alebo jednoručný meč, ste vedľa. Rexether je brutálna, čiže používa sekery, kladivá a ak sa práve musí spoliehať na rýchlosť, používa dve trojčepelé haladie, s ktorými vie tiež narobiť akú-takú šarapatu. Skúšala aj luky a kuše, ale má rada skôr kontakt, ak ide o boj alebo tak. Dokonca sa jej do ruky dostali aj strelné zbrane ako sú pištole. Aj na nízky vek, v ktorom by ich asi ani nemala držať v ruke, s nimi vie narábať úctyhodne… Celkovo je kontaktným človekom, často sa ľudí dotýka, čím dokáže niekomu navodiť príjemný alebo tiež nepríjemný pocit. Má iné vnímanie ako ostatní. Všetko berie v pokoji, ak by ju obliali krvou, asi by sa len zasmiala. Z ničoho jej ešte neprišlo zle a ak sa nezasmeje, len pokrčí plecami. Ako mladšia sa venovala športu, ale na kolektívny veľmi nie je, takže sa zapojila skôr do bojových umení, popritom boxe. Kvôli svojim nočným pochôdzkam a napádaniu sa musela naučiť parkúr a prácu s terénom. Ešte sa nikdy nestratila, ak si nejaké prostredie v hlave zmapovala. Nemá problém ani v noci, má celkom dobrý zrak a vie sa rýchlo a efektívne niekde skryť. Nevadilo by jej ani skočiť do bahna alebo čohokoľvek i stokrát nechutnejšieho. Je malá, čiže je aj rýchla a obratná – aj viacerým utečie len s minimálnymi ťažkosťami, keď je v plnej kondícii. Diaľkové behy síce pre ňu nie sú až takou zábavou, parkúr zvládne aj hodinu v kuse, to ju baví. Nie len tak behať po ulici. K tomu všetkému jej nevadí bolesť. Akosi si na ňu zvykla, keďže ako malá zvykla byť nešikovná – tam spadla, toto urobila zle, s tamtým sa zase porezala… Prišlo jej to čím ďalej tým viac ako nič. Následne, keď už chodila riadnejšie do školy, započala svoju “hereckú” kariéru. Omotala si ľudí okolo prstu a potom ich strachom k sebe zafixovala. Teda na ňu nikto nepovie krivého slovka a neodporuje jej. Je zvyknutá na to, že je po jej, má tú povahu a vlastnosti, ktorými za každú cenu dosiahne presne toho, čo chce. Vie totiž na neznámeho nasadiť rovnako ako tvár anjela, tak i tvár samotného diabla. Výrazne sa líči, chce pôsobiť staršie a s cigaretou v ústach aj napriek tomu, že je nízka sa jej darí. Spoločne s tým prišiel aj ten herecký talent, môže byť kýmkoľvek len je, keď sa jej zachce. Aj keď nevie, čo je smútok a bolesť, vie sa len tak rozplakať, zatváriť sa ubolene, rozosmiať… Zahrá na vás naozaj čokoľvek – presne podľa toho, ako jej to v danej chvíli najviac vyhovuje. Veľakrát to zabralo aj na jej najbližších, takže by to na cudzích tiež nemal byť problém. Psychicky na ňu tiež nikto nemá – nemôžete ju zdeptať, ani sa jej vyhrážať, lebo jej na ničom nezáleží. Áno, u rodičov je to komplikované, ale na sebe jej záleží najviac.
  • Je to jednoducho hrozný človek. Nemá asi ani jediného normálneho priateľa v celom svojom širokom okolí. Na ostatných pôsobí nepríjemne, ale dokáže si ich na seba tým strachom naviazať. Naopak ani ona nikomu neverí a na jednu stranu jej sú všetci ľahostajný. Tie ľudské vzťahy jej možno nejakým spôsobom chýbajú, len na to ešte neprišla. Zároveň sa u nej ťažko identifikuje nejaká slabina, lebo si o sebe myslí, že je nezničiteľná nočná mora. Nie je kolektívna, nie je tímový hráč, nikto by s ňou dobrovoľne nič nerobil, lebo väčšinou by rozkazovala alebo by robila zle aj vlastnému tímu. Tiež je docela posadnutá tým byť k ostatným naozaj hnusná, provokovať, vyvolávať boje, nepriateľstvá, desiť ľudí, kradnúť, fajčiť, piť… Je zlým príkladom pre každého jej generácie. Urobila snáď každé zlé rozhodnutie, aké sa len dalo. Našťastie sa s tým naučila žiť. Nie je dobrá so zbraňami, ako sú meče a rôzne zbrane na diaľku či nejaké jemné čepeľovité sú pre ňu naozaj tabu. Rovnako ako shurikeny, nunchaky alebo nejaké divné veci, o ktoré ledva zavadila pohľadom. Proste si niečo malé alebo zvláštne nevezme do ruky. Ani nič, čo by nedokázalo spôsobiť obrovské škody na tele človeka. Tá jej šialenosť by ju v aréne možno donútila k tomu, aby robila naozaj nechutné veci. Veď len tak drviť hlavy ľudí ako tekvice musí byť zábava. A takto ostatných pekne zhnusí. Ak sa k nej niekto správa zle, s neúctou alebo nerobí, čo ona chce, doslova zo seba všetko vypustí a ide človeka zabiť. Nekryje si chrbát, sústredí sa len na svoj cieľ, ktorý chce pripraviť o život, ktorého predsa ani nie je hodný, keď nevníma jej osobu ako niečo viac. Sama ona má mylnú predstavu o tom, kým vlastne v skutočnosti je. Myslí si, že je niečo viac ako obyčajný človek, že je niečo temné a záhadné, čo v tomto svete má prinášať len skazu. Emócie pozná len také a podobné, ako sú hnev či nenávisť. Nepozná veci, ako je viazanie uzlov, výroba pascí a podobné. Všetko sú pre ňu hlúposti. Rovnako ako bylinky, prvá pomoc, ošetrenie zranenia – ak sa nepočíta to, že si vie ranu obviazať. Nič neberie seriózne, pravdepodobne by si z arény robila srandu, keby tam bola a to by ju aj napriek schopnostiam dokázalo rýchlo zabiť. Veď celý jej život je pre väčšinu ľudí len jeden veľký nepodarený vtip. Neprežila by bez jedla a vody veľmi dlhú dobu, ani to nevie nájsť. Orientácia v prostredí jej problém nerobí, ale hľadanie nejakých zdrojov potravy alebo zásob, či dokonca prístrešku? Bitch please… Ona sa narodila v Dvojke, čo ju robí aspoň trošku rozmaznanou, keďže mala docela bohatých rodičov. A tiež dostala všetko, čomu sa jej zachcelo, len aby bola spokojná a aspoň hodinu nevyskakovala a nerobila hlúposti. Párkrát bola takmer poslaná na psychiatriu, vždy ju z toho rodičia vyvliekli, aby náhodou oni nemali hanbu, že na takom mieste mohla ich dcéra skončiť. Dokáže sa veľmi ľahko dostať do problémov – niekedy ich dokonca vyhľadáva, len aby sa z nich potom svojpomocne dostávala a smiala sa ostatným do tváre, čo všetko sa jej len tak podarilo. Je závislá na svojich tréningoch a na tom, aby bola dokonalá. Vždy tá naj vo všetkom. Sila, rýchlosť, všetko, čo človeku len príde na myseľ. Ona v tom musí proste vynikať. Ak sa jej niečo nepodarí, máva záchvaty a v tých chvíľach má sklony k sebaubližovania. Zatiaľ sa jej to veľakrát nestalo, ale aj na takéto veci sa treba pripraviť, ak ju z nejakého divného spôsobu chcete spoznať.

  • [ file 001 ] Rexether je akosi prvým dieťaťom tejto generácie rodiny nan Rhoenthre, a to už sa narodila mimo ich pravého domova. Štyria súrodenci, dvaja muži – tvorcovia Hier, jeden mierotvorca a posledná sestrička, ktorá sa naučila, ako podvádzať s peniazmi, ako ich získavať od mužov len krásnym úsmevom a podobne. Otec Rexether bol práve spomínaný mierotvorca. Ich rodina síce pochádzala z Jednotky a čiastočne z Kapitolu – on bol vždy zamilovaný do Druhého kraja a po dlhej dobe sa mu tam podarilo dostať. Síce bol jeden z tých mierotvorcov, ktorému len všetci dávali príkazy a on toho veľa nezmohol, v práci ho udržala tvrdohlavosť dostať sa na vyššie priečky a žena, ktorú si tu našiel. Bola to tá láska na prvý pohľad, ako z nejakého filmu. Tá sa asi tak často v reálnom svete teda nevidí. Nevedel ale, že už z prvých mesiacov ich vzťahu vzíde Rexether – ich malá dcérka. Boli ešte mladí, ale rozhodli sa dievčatko si nechať a postarať sa o neho. Boli bohatí, to sa muselo nechať. Dieťatko si teda rozmaznávali a dávali mu prvé posledné. Nemohli s ňou ale vždy tráviť toľko času, koľko by chceli, takže veľa času trávila s trénermi. Áno, s trénermi, nie s vychovávateľkami a podobnými ženami. Tréneri jej dávali rôzne aktivity, aby si už od maličkého veku začala budovať silu, rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť, pružnosť… Samozrejme jej nešlo všetko. Nikdy sa nevenovala niečomu ako umenie, móda a tak. Vždy nosila len čiernu a naučila sa používať akurát ten make-up. Akýmsi nešťastným spôsobom sa ale z dokonalej dcéry vykľula nočná mora pre každého navôkol. Hlavne odkedy sa od tréningu silového presunula ku tréningu so zbraňami. Našla v nich lásku a začala ohrozovať všetkých naokolo. Len tak si chodila s nožíkom, ktorý si vyhadzovala nad hlavu a neraz len tak “zo srandy” niekoho napadla. Či niekoho známeho, či niekoho z rodiny alebo úplne neznámeho človeka rovno na ulici. Nebyť jej rodičov, asi by mala milión problémov nad hlavu, alebo by skončila niekde v šialenom dome. Naučila sa spať pár hodín nad ránom a cez noci sa túlala, strašila ľudí, naďalej ich napádala a stala sa tak pre viacerých nočnou morou. Bolo ťažké držať ju na uzde. Z úst jej väčšinou nemizne ten šialený úsmev, ktorý hovorí o tom, že úplne v poriadku nie je. Zase, vie rozmýšľať a nie je ani hlúpa, len ju to baví. Chce byť tá dominantná, tá silná, tá ktorej sa ostatní boja. Proste chce byť niekým, na koho nikto nezabudne a bude v noci v strachu vrieskať, bude sa báť povedať jej meno. Každý má predsa nejaký životný cieľ? Na jej stav nezabralo nič. Lieky, ktoré vraj mala brať sa vždy záhadne stratili, aj keď sa jej rodičia snažili ich skryť mimo jej dosah a podávať ich nenápadne – pritom nebola až tak chorá, skôr mala len choré predstavy, názory a podobne. Neskôr zistila, že nie je v rodine z tejto generácie jediná, ale do iného kraja ju pustiť nechceli. Takto tiež zistila, že nie je jediná úplne psychopatická, čo ju ešte viac pobudilo k tomu sa tak správať. Vždy si všetko zistila. Okolo seba mala len malý kruh priateľov, ktorým aj tak tiež naháňala strach, ale poštvať si ju, aj keď bola nízka stošesťdesiat centimetrov nechcel nikto. Ak sa nahnevala alebo ak prosto chcela, dokázala byť divoká, neskrotná a mlátiť sa hlava nehlava do posledného výdychu, čím si ich pekne udržala. A či už to bolo dievča alebo chlapec. Oni boli pre ňu iba zdroje informácií a proste nejakí ľudia, ktorých mala okolo seba. Aspoň sa cítila, že nie je sama. Dokonca sa cítila dominantnejšie, keď ich bolo okolo nej veľa. Do školy chodí, ale má ju obmedzenú a väčšinou musí pri nej vždy byť niekto, kto by ju strážil. Rexether sa preto takmer ani nedozvedela, že ostatní z jej rodiny trénujú presne podľa nejakých noriem, každý na úžasného zabijaka. Až keď mala pätnásť rokov, začula telefonát jej otca a keď sa o tom dozvedela, nahnevalo ju to a zároveň… bola smutná. Áno, pár emócií v nej predsa zostalo. A vtedy k svojmu správaniu sa šialenca pridala aj cigarety a niekedy aj alkohol alebo prinajhoršom drogy. Dokonca rozmýšľala, že si nájde nejakú prácu, kde si bude vyhľadávať ľudí alebo sa tak viac zapojí do sveta. Veď, kto by mal niečo proti tomu, aby niekde pracovala pekná teenagerka, ktorá by sa na pohovore zatvárila ako čistý anjel? Alebo by sa mala radšej skrývať v tieňoch? Volila si radšej byť všetkým na očiach a potom hopla, veď ona nie je práve zlatíčko. Stával sa z nej čistý diabol. Niekedy urobila veci bez toho, aby niekto vedel, že je to ona. Rodičia sa z nej už išli pomaly zblázniť tiež. Vtedy zistili, že väčšinu energie si vybije na tréningoch. Tak jej ich zintenzívnili a školu zredukovali. Stále bola rovnako strašidelná – aj vlastná mama sa jej niekedy bála, už však nie tak často. Z jej pribúdajúcim vekom rozoznala, komu ubližovať a komu nie – tým pádom sa ale zvyšoval počet jej “obetí” v kraji. Ktovie, či ďalšou nebudeš práve ty.

other worlds

stranger2s.jpg