[ ruby lóndrsan ]
Player: Rywaine
FC: Josephine Skriver
Defense: 8
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Token: -
|
Ako to dcéra mäsiara, učená odmalička zabíjať aj nevinné, nemá veľa súcitu. Nevadí jej komu ublíži a vlastne či vôbec… Je to tak trošku psychopat. Možno by sa jej lepšie darilo v niektorom z profesionálnych krajov. Čisto hypoteticky by tak bola oveľa lepšie pripravená na niečo ako aréna alebo by rozvíjala svoj skrytý potenciál. Zapadla by do bandy ľudí, ktorým je zabíjanie blízke. Síce má skúsenosti akurát tak so sekáčikom na mäso alebo inými druhmi nožov, je s nimi naozaj dobrá a iné zbrane ani nepotrebuje držať v ruke. Vie sa nimi brániť a vie nimi účinne zabíjať, čo si odskúšala už na rôznych typoch zvierat. Tiež vie aj variť a piecť. Dokonca vie jedlo urobiť aj z ničoho. Je jej jedno, čo zje, žalúdok jej strávi snáď všetko, čo doň dá. Nikdy jej nebolo z ničoho zle, je ako šrotovník. Taktiež nemáva bolesti hlavy ani nepociťuje preťaženie tak ako ostatní – čo síce môže byť niekedy na škodu, ale ona to berie len ako plus. Keďže je z Desiateho kraja, má blízko aj k prírode, v ktorej sa len tak nestratí. Jej zmysel pre orientáciu je tiež vysoko vyvinutý. Na arénu v prírode je teda ako stvorená. Rovnako na lovenie, s ktorým sa už trošku oboznámila, nejaké tie pastičky na malé zvieratá by zvládla. Alebo by sa po nich sama ako zviera vrhla a nejako ich chytila. Vie totiž nehybne stáť veľmi dlhý čas. Tiež jej netreba toľko jedla a vody aby zostala v dobrej kondícii. Už odmalička veľa cvičila. Hlavne behy na krátke aj dlhé trate. Zachovávala si tak v ťažkých chvíľach chladnú hlavu – čo bolo častejšie, ako by aj bolo zdravé. Tiež si zvykla zacvičiť aj takým prehadzovaním balíkov sena, ktoré sú oveľa ťažšie ako vyzerajú. Získala tým peknú atletickú postavu pokrytú svalmi. Do kariet jej hrá aj nevinný výzor. Nemá ale problém sa na vás usmiať a potom puf – zabodne vám dýku niekam do srdca či do krku. Pre ňu to ale nie je žiadne herectvo, proste prirodzenosť. Nad jej myšlienkovými pochodmi by teda veľa ľuďom rozum zastával. Napriek tomu je veľmi inteligentná a aj keď ho málokedy používa, nájde sa v nej aj zmysel pre bojovú stratégiu. Spojenectvá by si vedela nájsť ľahšie, vie jemne ťahať za nitky, ak sa na to sústredí.
Ruby na tom nie je psychicky v poriadku. Život ju vcelku dokopal a ona sa pred ním uzavrela. Neverí v seba, každú zlú vec považuje za svoju alebo niečiu zábavu a neberie realitu za realitu. V hlave si povedala, že toto je len nejaký prechodný život alebo jej osobné peklo, takže ho len nejako prežije a nájde svoj zaslúžený pokoj. To je jej najväčšou slabinou, že jej vlastne ani na tom živote nejako extra nezáleží, proste berie všetko na ľahkú váhu a doslova vystavuje svoj krk okoloidúcim. Mimo to nevie nič o technológii, o plávaní, najpravdepodobnejšie by sa do minúty utopila. Nevie viazať laná ako ľudia vo Štvorke, ale zase aby si nevedela urobiť jeden uzol, tak to zase nie. Zrádza ostatných, čo ju taktiež môže stáť krku. Aj keď sa orientuje v priestore výborne, niekedy jej proste prepne a nevie, čo robí. Kľudne by začala mlátiť priateľa alebo by strčila ruku len tak do ohňa. Potom jej prepne späť a ani si nepamätá, že niečo také vôbec niekedy urobila. Do všetkého sa vrhá po hlave s úsmevom na tvári a ani si neuvedomuje, čo je pred ňou, čo ju môže v náručí inej osoby čakať. To, že sa ničoho nebojí by sa tiež dalo považovať za slabinu, keďže sa takto ničomu nikdy neubráni. Strach ľudí chráni, ak je jej všetko ukradnuté, ako má prežiť bez minimálnej ujmy na zdraví? Okrem toho, že nevie plávať, nevie ani liečiť zranenia. Na to, že bola v Desiatke sa zase nevyzná v bylinkách, koreninách a liečivách. Neošetrila by ani obyčajné krvácanie alebo nejakú zlomeninu, tiež by to nechala tak. Nemá pojem o čase, preto je u nej priam zázrakom, že ešte neumrela na dehydratáciu alebo neskolabovala. Totižto keďže jej netreba veľa spánku na to, aby bola svieža z času na čas sa v noci proste len prechádza a až na ďalší deň si uvedomí, že ona vlastne vôbec nespala a mala by tak čo najskôr urobiť.
Rodina Londerson mala dlhú históriu práce ako mäsiari. Väčšinou to boli samí muži, ktorý sa tomu od otca učili, pre Ruby to však bolo inak. Bola prvorodenou a aj po značnom sklamaní zo strany otca sa stala jeho učňom – ďalšie pokusy otehotnieť totiž jej rodičom akosi nešťastne už nevyšli. Preto sa z tejto na prvý pohľad krásnej jemnej kvetinky stal šialenec pracujúci v krvavom priemysle. Zabíjala zvieratá, porciovala mäso a celkovo sa udržiavala len v týchto kruhoch. To s deckom spraví nejakú šarapatu. Veľmi sa nesocializovala, nemala totiž rada ľudí. Svoju rodinu prežila, zvykla si na nich, veď inak ani nemohla. Škola pre ňu bola utrpenie, ale ja tú zvládla. V živote nemala veľa príležitostí skutočne žiť. Nie, že by si zase nejako sťažovala, zase jej ani nič nechýbalo. Na pomery v ich kraji na tom zase tak zle neboli. Mali dom, farmu, prácu a nikto ich neotravoval. Peňazí tiež bolo niektoré mesiace aj viac ako vyslovene potrebné, takže si mohli dovoliť viac. Nikam to ale neviedlo. Ruby bola vcelku nešťastná z toho, že nikdy nebude robiť nič iné, len zabíjať zvieratá a posielať ich do Panemu na jedenie. Naučila sa jazdiť na koni a pracovať so zvieratami. Stále jej ale nerobí problém ich zabiť. Neváži si ako ľudského tak ani zvieracieho života. Jej rodičom je to samozrejme jedno, sú vcelku podobní ako ona. Minimálne jej otec si prešiel úplne rovnakou výchovou – v rodine to takto krásne kolovalo už niekoľko dekád. Keď už by si mala vybrať, čo by chcela robiť, lákalo ju zistiť, ako vyzerá väzenie. Samozrejme bolo v jej prípade pravdepodobnejšie, že tam skôr skončí zavretá ako väzeň než ako bachárka. Áno, stalo sa totiž, že niekedy ľuďom niečo ukradla alebo chodila kam nemala bez povolenia. Pre ňu to bolo nič, bolo jej to jedno. Veľmi nerozoznáva, čo sú zlé a čo sú dobré skutky. Všetko sa jej zlieva do jedného obrázku. Povahovo je taká… nijaká. Jednotná určite nie. Záleží hlavne od jej nálady, no väčšinou je toxická alebo úplne nezúčastnená. Ak sa k vám aj správa milo, väčšinou by ste ju mali podozrievať. Naučila sa totiž, že život vás nikdy nebude rešpektovať takých ako ste a vždy budete mať len problémy. V jej šestnástich sa totiž rodičia dozvedeli, že je homosexuálka a otec ju poslal preč z domu. Odvtedy žila so strýkom a tetou, ktorý ju prijali takú aká bola a nechali ju robiť, čo sa jej len zachce. Preto to teraz s ňou vyzerá tak ako to s ňou vyzerá. Bola ako tie deti ulice… drzá, rýchla, nebezpečná. Navážala sa do ostatných a zapojila sa do toľkých bitiek, že stratila rešpekt absolútne ku každému. Emócie má, ale sú pochované niekde hlboko. Vyťahuje ich, keď je to potrebné. Vlastná rodina ju zradila – vtedy zistila, že jej život nemá zmysel, ak nemôže byť tým, kým skutočne je. Ten deň bol posledný, kedy plakala a ohliadala sa za starými časmi.
