[ lejsy benet ]
Player: Rywaine  Defense: 0 Victory year: 85th Annual Hunger Games | Contact: nielle.shine@gmail.com Token: Stříbrný prstýnek s kamínkem uprostřed Hobby: Charita, večírky, zahradničení |
[ before the Hunger Games ] Na prvý, druhý a ani tretí pohľad toho nie je veľa. Ako snáď každý z jej kraja, aj ona sa vyzná v rôznych druhoch rastlín, hlavne v tých, ktoré sú jedlé ako obilie. Chudé ruky sú silné akurát na to, aby zdvihli tak snop sena či obilia. Keď nadíde zber, nohy dokážu utekať rýchlejšie, než ktokoľvek koho pozná, i keď nie je taká silná. Vtedy trávila ona a jej rovesníci celé dni na slnku, kedy si ich telo zvyklo na lúče a pokožka rýchlo zhnedla, no zriedkakedy sa spálila. Oči zvyknuté na ostré svetlo slnka prestali bolieť a už viac nebolo potrebné ich prižmurovať. Odjakživa dlhé a chudé prsty, ako stvorené na hru na klavíri sa miesto toho venovali viazaniu uzlov, keď potrebovali pospájať stonky obilia, spraviť slučku či uzol, ktorý sa nezošmykne ani pri natriasaní sa na poľnej ceste. Zo zbraní by sa dalo povedať, že ovláda jedine kosák a nôž. Hoci nie je z tých, ktorým príde pri pohľade na krv zle, radšej sa jej vyvaruje. Napriek tomu sa naučila, ako ošetriť reznú ranu, neraz sa totiž stalo, že sa ona alebo niekto z jej priateľov porezal ostrou čepeľou. Vtedy bolo treba ranu dôsledne vyčistiť a obviazať, aby sa predišlo infekcii, ktorá sa na prašných cestách ľahko prenášala. Naučila sa, ktoré rastliny sú vhodné na podobné úkony a ako to previesť čo najrýchlejšie a pritom stále efektívne.
[ the days after ] Za tie roky sa pár vecí zmenilo. Prestala byť nerozvážna, veci si starostlivo, no rýchlo premýšľala a plánovala, rátala s každou možnosťou, ktorá by mohla zmeniť či inak poznačiť jej život, proste sa u nej zmysel pre stratégiu vyvinul na vysokú úroveň. Dávala si pozor na svoju postavu i kondičku – nikto nemá rád staré pritlsté udychčané ženy. Každé ráno si chodí zabehať a niekedy používa i posilňovacie stroje. Prvé roky mentorstva sa snažila pomáhať svojim zverencom. Sama sa preto naučila zopár vecí. V Kapitole cvičila streľbu z kuše do páperových vankúšov, v kraji hádzanie nožov. Tieto dve zbrane sú jej najmilšie a i naďalej si ich niekedy vezme do rúk a precvičí sa, aby zostala aj v takejto forme. Tomuto umeniu priúčala tých, ktorí sa chceli vedieť brániť. Podaktorí naivní sa dokonca poprihlasovali do Hier. Ona si vďaka tomu dokázala uchovať svoju energiu a bystrosť z mladosti, ktorá sa stala bohatšia o skúsenosti. Pozorovala každé kroky v Hrách, detaily, drobné chyby, aby mohla v budúcnosti mať lepšie oko pre detail. Naozaj jej to pomohlo. Niekedy dokonca dokáže povedať, čo sa stane pár minút pred tým, než k tomu dôjde.
[ before the Hunger Games ] Neovláda žiadne zbrane, ktoré by padli do ruky. Oháňať sa s mečom v nej vzbudzuje odpor, ešte horšie je na tom sekera. K luku sa nikdy nedostala a rybárske siete či harpúny… žije na poli, nie pri vode. Oštep či rôzne exotické zbrane jej prídu nízke a úbohé na to, aby im venovala pozornosť. Pohŕda nimi rovnako ako vedou. Technické vecičky a hračky ju nikdy nezaujímali, smiala sa nad nimi, pretože to bola pre ňu neznáma krajina. Nevie plávať, liezť po stromoch, nie je silná ako muži. V súboji, kedy majú k dispozícii iba ruky by si asi neviedla dobre. V jej kraji, kde je skoro stále teplo a slnko, nie je zvyknutá na chlad. Rýchlejšie sa podchladí a je jej zima už len keď zafúka studenší vietor. Dlhé vlasy, na ktoré je skryto hrdá, sa priam núkajú ako zbraň pre toho, kto jej chce ublížiť. Ona sama nerada vidí, ako si ľudia ubližujú. Pokiaľ sa to netýka jej, snaží sa už len slovnej prestrelke vyhnúť a pomôcť tým, ktorých sa dotkla. V živote mala dosť jedla, aby neumrela a nebola nútená pytliačiť, i keď raz za čas bolo na nej vidieť podvýživu. Nevie teda, ako chytať zver, klásť pasce, a ak by sa jej aj pošťastilo to, ako dané zviera pripraviť či vypitvať, by vo svojej mysli len márne hľadala.
[ the days after ] Napriek jej snahe za tie roky sa toho veľa nezmenilo. Väčšina zbraní je jej stále cudzia, sú tam výnimky, ale učiť sa nové a nové rozhodne nebolo to pravé orechové, po čom by túžila. V jej veku sa už rozhodne nebude driapať na stromy, ešte by len spadla a na staré kolená sa zničila – i keď sa dá povedať, že na svoj vek absolútne nevyzerá a kondičku má bohatú, pričom jej ani energia nechýba. Ale i tak, pri takýchto činnostiach… Ešte by si ničila šaty. K tomu, aby si kľakala do prachu a snažila sa založiť oheň nikdy nedošlo a ani nedôjde, na toto je ľavá a kľudne si to prizná. Hoci sa naučila v Kapitole trochu plávať, časom to trošku zabudla, a tak ostala táto schopnosť pri bode mrazu – neutopí sa, ale ľahko ju stiahnu pod vodu. Nie je už taká rýchla ani silná ako kedysi a aj jej výdrž je obmedzená čím viac starne. Často sa nad tým paprčí a hnevá sa, že to nijako neovplyvní.
[ before the Hunger Games ] Ako mladé dievča lietala po poliach s hlavou v oblakoch. Smiala sa, zabávala, život bol jedna veľká hra. Nebolo na nej nič zvláštne, útla postavička s bystrými očami. Práve začala spoznávať život, ktorý napriek pravidlám v ich kraji jej pripadal nádherný. Milá, dobrá, starostlivá, jemná. Keď potom dosiahla pubertu, začala sa zaujímať o život v Kapitole a vo vyšších krajoch, ktoré sú podstatne bohatšie ako Deviaty kraj. Čím víc obdivovala život zámožných, tím víc začala nenávidět chudobu, špinu, prach a nedostatek. Jednoducho celý svoj kraj, ale našla aj dobro. Jediné, čo ju na ňom očaruje, je obilie, ktoré jej pripomína zlato – bohatstvo a blahobyt, nebo ľudia naokolo, ktorí sú ochotní ju zbožňovať. Veľa sa od úprimného dievčaťa zmenila. Na každého sa síce usmieva a budí dojem ako láskavé dievča, v skutočnosti jej činy a myšlienky sú pravý opak, hneď ako sa dostane mimo tvárí svojich spoluobčanov. Už som všetko rozdala, som unavená, ach znova tá migréna. Slová, ktoré sú jej kľúčom od väzenia. K tomu blažený, trochu ľútostivý úsmev, ktorý nik neprekukne. Je to rozhodne herečka. Hrá sa ako mačka s myšou.
[ the days after ] Jej život pred Hrami bol odlišný natoľko, že ju jej blížny po návrate nespoznali. Nemala blížnych. Jej matka umrela počas toho, ako ona zápasila o život a jej otec na ňu zanevrel. A jedinú spriaznenú dušu, ktorú kedy mala, stratila v aréne. Rok po jej vylosovaní, kedy ju práve on držal nad vodou, aby neprepadla svojim nočným morám. A ona ako jeho mentor zlyhala. Ona mu nedokázala pomôcť. Vtedy sa jej osobnosť nadobro stratila. Zostala len chladná, vypočítavá žena, ktorá odmietla nechať čokoľvek na náhodu. Jej silnou stránkou, ktorá jej zachránila v aréne život, je jej vzhľad. Svetlovlasé, útle dievča, ktoré má šťastie, že prežilo prvé dni v aréne. Ľahký cieľ. Skrývala sa. Živorila. Nebola zvyknutá na veľa jedla, preto jej to nerobilo až taký problém. Korienky rastlín a trávy sa stali jej hlavnou potravou. Raz keď jej žalúdok skrúcalo od hladu, ukradla poranenému splátcovi jedlo. Bol to nerozvážny krok, no ona zúfalo potrebovala dodať síl. Nakoniec vyviazla a teraz po rokoch má na ruke už len bledú jazvu. Nakoniec presvedčila splátcu z Pätého kraja, aby sa spojili proti okrem nich poslednému preživšiemu. Väčšinu boja nechala na pohľad zbabelo naňho. A potom, keď boli obaja zoslabnutý, zabila ich protivníka a sledovala, ako jej spojenec dokonáva. Má rada život. Nechcela sa ho vzdať. Späť do kraja sa dostala otrasená, ale sčasti poučená. Jediné, pri čom teraz nachádza pokoj, sú kvetiny. Sady s ovocím. Záhrada. Naučila sa o rastlinách snáď všetko, čo mohla, nielen ich využitie, ale aj kde sa nachádzajú, doviezla si z Kapitolu exotické kvetiny, ktoré jej prinášajú radosť… a pripomínajú jej, aký krásny mohol byť kedysi život. Postupom času začala nenávidieť aj deti, jej zverencov. Naťahuje sa s Kapitolom. V súčasnosti je známa ako výborná hostiteľka, jeden večierok v Kapitole za druhým. Dlhy čoraz väčšie a stále nik kto by ich bol schopný zaplatiť. Konieckoncov, to Kapitol ju zobral o to najcennejšie, čo kedy v živote mala. Nech teda platí. A ona sa naďalej teší obľube svojich „poddaných“ a snaží sa celé tie roky pretlačiť medzi kapitolskú smotánku. Avšak jej láskavé počínanie, charita a večierky tvoria v skutočnosti časť dobre premysleného plánu. Pokiaľ sa jeden zviditeľní, to aby ho len tak odstránili si Kapitol nemôže dovoliť. A to je jej cieľ. Avšak jej kraj nie je hlavné mesto. Centrum diania. Je to centrum prachu, ktorý sadá na všetko naokolo. Slnko, ktoré praží na zlaté polia, až by z toho je daného rozboleli oči.
