[ sejmuel kólins ]
Player: Dahlia  FC: Tyler Posey Defense: 18 Victory year: 4th Pentagames | Contact: v.shany.dufkova@gmail.com Token: Kožený náramek Hobby: Pěstování bonsají, sbírání mušlí |
[ before the Hunger Games ] Samuel je chlapec peknej športovej postavy s veľkou silou. Pomáha v baniach, kde často ťahá ťažké vozíky preplnené čerstvo vyťaženým dreveným uhlím. Dokáže toho uniesť naozaj veľmi veľa. Svoju silu vie dobre používať, dokonca sa vie aj biť. Keď sa z času na čas dostane do bitky medzi vrstovníkmi, je veľká pravdepodobnosť, že to Samuel vyhrá. Všetky tie skúseností z pouličných potýčiek by veľmi rád zužitkoval pri tréningu, no keďže žije v kraji bez výcvikového centra, má chlapec holt smolu. Má znalosti byliniek. Sám niekoľko druhov pestuje a dokáže ich veľmi dobre rozoznávať. Na Samuela sa nalepilo čo-to aj z prvej pomoci, zakladania ohňa a dokonca ešte zo starých detských čias ovláda aj šplhanie po stromoch. To sa naučil v lese, ktorý obkolesuje Dvanásty kraj a ktorý je zároveň aj zakázaným miestom. Nie je síce žiaden veľký obchodník, ale z občasných návštev čierneho trhu sa naučil aj zjednávať a vyjednávať. Pozná pár psychologických trikov a vie dostať ľudí tam, kam chce, aby sa dostali.
[ the days after ] V týchto dňoch sa aktívne venuje už len zlomku toho, čomu sa venoval pred Hrami. Keďže sa nemusí báť o svoj život, má viac-menej pokojný život. Nepotrebuje vlastne žiadne vedomosti ku tomu, aby mohol žiť mierumilovný pokojný život. No on i tak z akéhosi zvyku, na sprioritňovanie telesnej stránky jeho tela, ešte vždy cvičí. Každý deň si odbehne tak minimálne štyri kilometre. Znamená to, že má veľmi dobrú telesnú kondíciu a vytrvalosť. Na to, aby si udržal silu, si doma v garáži zariadil malú telocvičňu. Každý deň v nej trénuje na boxovacom vreci a na lavičke s činkami. Nie je to nič fancy, no na udržanie a prípadné naberanie svalovej hmoty je to celkom slušné. Pestovanie byliniek sa premenilo na pestovanie exotickejších druhov rastlín a bonsajov. Ale tak vedomosti z rastlín stále má a dokonca si ich pravidelným študovaním materiálov v knihách ešte vylepšuje. Okrem rastlín ho začali fascinovať aj morské živočíchy, čoho dôkazom je aj jeho rozsiahla zbierka mušlí.
[ before the Hunger Games ] Prvá a obrovská nevýhoda Samuela je, že nevie narábať s absolútne žiadnymi zbraňami. Keby už niekoho mal zabiť, tak ho pravdepodobne dobodá nožom. Okrem neho nedržal žiadnu inú zbraň vo svojich rukách. Mnohé z nich ani nepozná. Mohol by ich poznať, keby sa díval na Hry o život, no to on odmieta, z osobného presvedčenia. Nenávidí Hry o život, nesleduje ich, nezaujímajú ho. Za svoju tvrdohlavosť si dokonca raz aj vyslúžil trest, kedy odmietal pozerať túto krvilačnú reality show v škole. Nie je to človek, ktorý by bol zrovna tichý. Bez toho, aby povedal svoj názor nahlas sa jednoducho nezaobíde. Rád sa chodí schovať do lesa pred svetom, byť sám. Akokoľvek by tam chcel nájsť nejakú potravu – nevie to, nikto ho to nikdy nenaučil. Takže les si skôr spája s oddychom, než ako so zdrojom potravy, alebo iných potrieb. V prstoch nemá takú jemnú motoriku, aby sa mohol venovať nejakým ručným prácam, alebo niečo, čo treba robiť úplne presne. Svoje ruky používa najčastejšie z tej silovej stránky než z tej presnej.
[ the days after ] Po Hrách to má vo svojom mentálnom živote trochu zložité. Celkom sa mu zmenila jeho povaha, ale to môže byť aj tým, že už viac nie je teenager a jeho mentalita dosiahla vnútornú stabilitu. Síce v spoločnosti pôsobí šťastný a vyrovnaný, pri dlhých obdobiach samoty upadá do depresií, ktoré ho celkom ochromujú. Snaží sa ich riešiť najmä medikáciou, na drogy a alkohol sa vonkoncom necíti. Odkedy si zažil „ľudské telo“ z takej blízkej vzdialenosti, má celkom problém so spánkom. Často sa mu sníva o tom, že sa nachádza vo vlastnom tele, alebo že je niekto iný v ňom a ničí ho. Pri pohľade na surové mäso mu občas príde nevoľno a dovádza ho to k zvracaniu. Jeho nenávisť ku Hrám sa síce vytratila, ale ešte vždy mu je ľúto premárnených ľudských životov, mladých ľudí, čo tam zahynú. Každý rok finančne pomáha ľuďom z ich kraja, ktorých deti umreli práve v aréne. Celkovo teraz, keď dospel, má väčší sklon ku sociálnemu mysleniu a ku pomoci druhým.
[ before the Hunger Games ] Sedemnásť rokov dozadu sa Samuel narodil do Dvanásteho kraja do chudobnej malej rodiny. Na okraji Dvanástky majú on a jeho rodičia malú chatku. Nie je to bohviečo. Pravidelne im tam zateká, a tak niet divu, že ich bývanie je viac plesnivé než pohodlné. Našťastie majú pri dome malú roľu, pretože inak by zrejme nemali čo jesť. Čo si nevypestujú alebo nevymenia na čiernom trhu, to prakticky nemajú. Samuelov otec pracuje v baniach, kde inde by sa aj mohol zamestnať niekto v Dvanástke? Už od pätnástich rokov tam chodí s ním vypomáhať. Niekedy len aby uľahčil otcovi robotu, ale niekedy, keď majú zvýšené uholné kvóty, drie tam normálne za peniaze. Jeho matka je niečo asi ako liečiteľka. Ošetruje ľudí, ktorý si nemôžu dovoliť profesionálnu medicínsku starostlivosť v nemocnici na námestí Dvanásteho kraje. Veľa sa od nej naučil. Celkom ho to baví jej pomáhať pri tejto práci. Samuela napĺňa, keď môže pomáhať niekomu, komu by nikto iný nepomohol. Napriek všetkej jeho snahe pri vedení domácnosti, nemajú dosť peňazí na jedlo, a tak, aby nepomreli, musí Samuel chodiť do miestnej budovy súdu pre oblázky. Nikdy ho ku tomu neprinútili rodičia, vždy to robil bez ich vedomia a prišiel domov ako na hotovú vec už priamo s obilím a olejom. V deň, kedy tak urobil prvý krát, mu jeho otec ako symbol vďačnosti podaroval svoj kožený náramok, ktorý sa v ich rodine dedí celé generácie. Svoju averziu voči Hrám verejne netají. Hry o život sa pre neho stali niečo ako strašiak na poli jeho života. Má z nich strach, desia ho. Štíti sa myšlienky, že by musel ísť do arény bojovať. Jediná vec, ktorú neznáša viac ako Hry, sú profesionáli a nespravodlivosť nerovnosti Hier medzi krajmi.
[ the days after ] Samuel si žije už niekoľko rokov veľmi pekný život víťaza 4. Pentaher. Síce život stále nie je to, čo to byť mohlo, nemôže si sťažovať. Oproti tomu, čo zažíval predtým, je to neporovnateľne markantný rozdiel. Z financií, ktoré dostával z Panemu samozrejme dal dokopy seba a aj svojich rodičov. No toto zdanlivé šťastie netrvalo dlho. Raz, počas Samuelovho mentorovania v Kapitole, jeho rodičia vo svojom novom dome nechali zapálenú olejovú lampu, ktorú prevrhla mačka a spôsobila požiar. Samozrejme nikto neprežil, pretože v tom čase všetci spali. Ostal teda na všetko takpovediac sám. Nedá sa povedať, že by nedostával nejakú tú mentálnu podporu z vonkajška, od spolukrajanov, to nie, ale tak predsa len to nie je také, aké by to byť mohlo. Čo sa týka jeho vily vo štvrti víťazov. Dobrovoľne sa jej vzdal, ubytoval tam sociálne slabších príbuzných, ktorých samozrejme dotuje. Aby on sám nebýval na ulici, nechal si postaviť malý tehlový domček niekde medzi ostatne priemerne zarábajúcich ľudí Dvanásteho kraje.
