[ kalypséa paranó ]
Player: Rywaine
FC: Eliza Taylor
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Age: 18 deceased - umlácená: Emmet Maxingine
Token: -
|
Sedmička, lesy, voda, i ťažšia práca a nejaká tá zbraň. Je jasné, že je to jeden z krajov, kde majú vyššie šance na prežitie. Už len to, že Kalypséa musela vedieť narábať so sekerou od trinástich rokov všetko len vyvyšuje. Dá sa povedať, že sekera je ako jej piata končatina. Dokonale sa s ňou vie zladiť a nemá nijaký problém ukázať ostatným, čo v nej je. Sebavedomie? To jej teda nechýba. Vie, že je dobrá, a tak toho aj využíva. I keď nie je profíčka a nemá k dispozícii výcvikové centrum, na Hunger Games denne trénuje. Nevie o tom naozaj nikto okrem nej samej. Snaží sa všetko zakryť a lži jej naozaj idú. Osemnásť rokov sa nezamotala do žiadnej pavučiny klamstiev, všetko jej ide presne ako chce. Ona si pískne, všetko sa jej prispôsobí. Vyzná sa v prírode, to je jasné, veď v nej prežila skoro celý život. Dokáže naozaj všetko. Maskovať sa, stopovať zvieratá a aj ľudí, nájsť vodu, rozložiť oheň, chodiť ticho ako mačka, byť nenápadná ako tieň, zahladiť za sebou stopy ako zlodej či vrah. Má zmysel pre orientáciu – ani ako päťročná sa sama v lese nestratila – zapamätá si presne všetko, pamäť má excelentnú. Ani získať si dôveru cudzieho človeka jej nerobí problém. Keby ale niekto zistil, čo šialené je za tou peknou tváričkou, radšej by utekal kade ľahšie. Ale skrývať to Kalypséi nerobí najmenší problém. Pretvárka je ako hra. A ona hra perfektne. Stačí úsmev, nejaký ten kompliment a zistí, čo ste zač. Bude vedieť o vás naozaj veľa, prečíta si vás. A jej pekná tvárička bude vyzerať, že sa s vami len snaží o konverzáciu. O to jej ale určite nejde. Snaží sa z vás dostať tajomstvá a náznaky, ktoré by jej pomohli k tomu, aby vás zničila. Oh, a jej otec sa venoval ľudskej psychike, takže čo-to sa od neho naučila, i niekoľko ťahov podedila. Ani zďaleka to nie je také príjemné dievčatko, ako by ste čakali. Naschvál sa oblieka do voľných mikín a džínsov, aby zakryla svoje svaly a tak pôsobila bezbrannejšie. Nemá ale žiadnych zábran. Nevadí jej pohľad na krv, dokonca jej ani nevadí niekomu spôsobiť bolesť, alebo ho zabiť. Nebola taká vždy, ale doslova jej v hlave preplo, kvôli tomu, čo sa stalo jej matke, keď mala Kalypséa štrnásť rokov. Hneď po tomto sa škrabla a začala ju fascinovať krv. Chvíľku rezala sama seba, áno, v kalužiach krvi sedela v kúpeľni a smiala sa ako šialená. Ale to ju začala nudiť. A tak začala bolesť spôsobovať iným. Aj starším a na prvý pohľad silnejším. Bila sa, trénovala so sekerou. Chodila behávať a šplhať po stromoch. Všetko jej šlo čím ďalej, tým lepšie. Otec o ničom nevedel. Ani o jej túžbe ísť do Hier a všetkých tam do jedného vyvraždiť. Nechať sa obaliť krvou. Každé jedno zranenie v nej vyvolalo túžbu niekomu ešte viac ubližovať. Odkedy prvýkrát zbadala, čo dokáže nôž a čo málo stačí na to, aby človek zomrel sa jej pomotala hlavička. Kalypséa bývala zlatíčko. A jediný, ku komu ešte taká je, je jej otec. Inak absolútne nik. Nik sa jej nesmie dotknúť. Inak ona vezme sekeru, kuchynský nôž, alebo sklo a prereže vám žily. Nie je to ale jej vina. Chudák dieťa zažilo veľkú traumu a teraz trpí. Nešťastne trpí každým jedným dňom svojho života. Veľmi biedneho života. A hlavne kvôli tomu sa zamerala na hnev a pomocou práce a tréningu sa snaží zo seba silou všetko dostať. Niekedy si predstaví, že strom je človek a môže do neho ťať hlava nehlava, len nech už je po ňom. Silná je naozaj veľmi, celé dni by mohla prenášať ťažké klady driev a ešte by si mohla ísť zabehať. Vypestovala si vynikajúcu výdrž. A ešte k tomu vie aj rôzne gymnastické veci, šnúru, rázštep, ale aj stojku, chodenie po klad iné, či rôzne skoky, premety alebo kotrmelce, z toho všetkého si vzala hlavne veľkú rovnováhu. Mohlo by jej to ale pomôcť aj pri behu cez prekážky, ktorý jej docela ide. Vie vytvárať pasce na zvieratá, potom ich naporciovať, správne pripraviť a zjesť. Potom za sebou aj všetko upratať a zahladiť stopy. Nemá problém sa zašpiniť. Skočiť do čohokoľvek. Nemá veľmi dobrý čuch, čo je aj dobre, ale aj zle. Necíti všetko tak intenzívne ako ostatný, čuch má výrazné oslabený, takže sa pri nejakom smrade hneď nepovracia ale môže normálne dýchať. Má ale perfektný sluch a zrak, na tieto zmysly sa vždy spolieha. Bylinky, ku ktorým na prístup sa naučila rozoznať len podľa jediného pohľadu. Poznala by takmer každú jednu, ktorá by sa jej dostala pod ruku. Aspoň to jediné ju ešte stihla matka naučiť. A tiež vyrábať z byliniek rôzne lieky alebo aj jedy. Ako čo do vody zamiešať aby i pomohla, alebo aby niekomu uškodila. Či ako vytvárať omamné látky. Jej telo toho znesie viac, keďže pochádza z nižšej vrstvy obyvateľstva. Majú toho oveľa menej ako iný, ale nejaké tie veci zabezpečené majú. Ale to, že Kalypséa často nemala čo do úst išlo za následok tomu, že jej meno je teraz v osudí veľakrát. Ale neprekáža jej to. Vlastne jej nie je proti srsti skoro nič. Zo všetkým sa zmieri, nič jej nevadí. Ale medzi jej najzaujímavejšie schopnosti patrí niečo ako „telepatia“ so zvieratami. Už to, že toho vie veľa o psychike a nemá problém urobiť nič z nej robí nebezpečnú. Ale zároveň vie pohľadom upokojiť alebo rozoštvať zviera. Pomocou mimiky. Zviera môže kľudne zabiť, ale vie si rovnako dobre získať jeho dôveru. Pozná všetky stopy, vie ako sa k zvieraťu dostať, aké je staré, v akom je stave a nejakým spôsobom to využiť vo svoj prospech. Ešte keď mala nejakých priateľov, v lese chytili vlka. Zviazali ho a odtiahli do jednej chaty. Tam mu všade ukazovali fotografie jedného muža a popritom ho týrali, vlka o pár dní vypustili a muž na fotografii skončil mŕtvy, vlk ho zabil. A nikto, ani jej priatelia a ani Kalypséa neboli v podozrení. Veď to urobil vlk. Ale ani to nie je všetko, čo so zvieratami vie. Vie napodobniť skoro všetky zvuky a tak k sebe zvieratá prilákať. A hrať divadlo dokáže rovnako dobre. Srdcervúce vzlyky, bolestivé ochkanie, robenia sa, že je krehotinka.
Najväčšou slabinou tejto psychicky narušenej osoby je to, že keď má svoju chvíľku, pri ktorej túži len po krvi si nemusí dávať práve najväčší pozor a ľahko niekto zbadá jej skutočnú osobnosť. Pozor si musí ale dávať na každom kroku, keďže jej pavučina klamstiev dosahujú až gigantické rozmery. Inak je to ale perfektná herečka a dokáže zamaskovať naozaj čokoľvek. Jedine v týchto chvíľach sa jej môže všetko vymknúť spod kontroly. Hneď ďalšou slabinou je vec, ktorú v Siedmom kraji absolútne nemajú. Žiadna technológia. Nikdy nevidela nič viac, než premietanie Hunger Games, ktoré bolo asi jej jediným kontaktom s technikou. Je múdra, inteligentná, ale v niektorých situáciách rozhodne nie tak ako Trojka či Dvojka. Logika nie je práve jej kamarátka, síce nie ani nepriateľka, ale i tu sa u nej nájdu nejaké tie štrbinky, ktoré by sa dali využiť vo váš prospech. Ďalším bodom je sebaovládanie. Ak ste ku Kalypséi nepríjemný, len ťažko si vie udržať tu pokojnú a milú tváričku, ako sa s vami snaží hrať. Je možné, že sa jej to môže vypomstiť ale sama nad sebou niekedy nemá kontrolu. Časť života sa využívala v sebe ubližovaní a tam to na nej zanechalo nejaké stopy. Zvykne mať chuť porezať sa. A niekedy je naozaj ťažké tomu nutkanie odolávať. No môže sa stať aj to, že s túžby po krvi poreže nejakého „spojenca“ a hneď bude problém na svete. Musí si preto naozaj dávať väčší pozor a skúsiť sa podobným situáciám vyhýbať. Niekedy je jej problémom aj nerozhodnosť. Naozaj si niekedy nie je istá, či zvoliť toto alebo tamto. A čo najhoršie. Miluje aj sekery a nože. A menšie zaváhanie… Hups, obe zbrane jej zoberú a bude mať po všetkom. Sústredená byť dokáže, ale každý má svoje chyby a nedostatky. Často sa na nich nikto nesústredí, a tak sa najčastejšie všetko hneď pokazí. Je šťastie, že Kalypséa sa aspoň na chyby snaží sústrediť, aby sa jej nestali. Ale ani prehnaná sústredenosť nie je dobrá. Je pre ňu ťažké nájsť ideálny stred. Rozhodnúť sa čo ako robiť. Či ísť vľavo alebo vpravo. Či ísť zospodu alebo zvrchu. Či sa skúsiť spojiť s týmto alebo s týmto človekom. Proste ťažké rozhodnúť sa pre najlepšiu možnosť. Vždy si ale hovorí, že za skúšku nič nedá. Snaží sa zároveň – ak jej práve neprepína – držať rôznymi citátmi, ktoré jej matka od malička hovorila. Avšak sama Kalypséa nie je žiadna umelecká duša, hudobný nástroj by skôr použila ako zbraň, nedokáže spievať, tancovať ani recitovať. Nedokáže naozaj nič takéhoto štýlu. Nikto však rečami nesmie siahnuť na jej otca a matku. Ak keby to bol je najbližší spojenec, hneď a ho pokúsi zabiť. Nenávidí, ak sa niekto mieša do jej rodiny. A práve tá je teraz jej najväčšou slabinou.
„Iba deti, ktoré nepočúvajú, môžu sa stať lepšími ako sú ich rodičia.“ Plač, detský jemný plač ozval sa jedného dňa z chudobnejšieho domu v Siedmom kraji. Rodičia dieťaťa boli nadšení. Jediné, čo im z úst vyšlo ale bolo jej meno. Kalypséa Paranneau. Ich dcéra. Ale určite by neboli taký šťastní, keby vedeli, čo z dievčatka vyrastie. „Tri hlavné veci, ktorých je treba, aby sa dosiahlo čohokoľvek, čo za to stojí, sú: práca, vytrvalosť a zdravý rozum.“ Aspoň ako malé dieťa sa riadila týmto citátom. Pracovala aspoň tak, že prenášala malé polienka. Snažila sa cvičiť, bežať, šplhať po stromoch aby vydržala dlhšie, aby pomohla svojej rodine trošku vyššie. Naozaj mali všetkého málo, nemohli si dovoliť ani deň voľna. „Pre ľudí, pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností.“ A tak sa to s ňou tiahlo dni, mesiace ba aj roky. Tvrdo drela a nešťastie, ako na tom sú ju priviedlo aj do zlej spoločnosti. Ale vtedy si niečo zaumienila a už sa toho nehodlá pustiť. Vyhrá pre svoju rodinu Hunger Games. Prihlási sa a zmení ich životy. Začala trénovať. Sekery a nože boli zrazu jej najlepšími priateľmi, učila sa s nimi narábať ako profíčka, aj keď výcvikové centrum k dispozícii nemala. Otec ju učil psychike človeka, aby jej pochopila a mohla sa tak dostať z nepríjemných situácii. Matka ju zase učila rôznym citátom a bylinkám. „Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať… Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali.“ A jedného dňa sa ozval z kuchyne krik. Srdcervúce jačanie značiace bolesť. Otec aj s Kalypséou zbehli dole. Ale bolo neskoro. Okno bolo doširoka otvorené, všade tma a na zemi Kalypséina matka, s nožom zabudnutým v hrudi. Malá prázdny pohľad. A to Kalypséu na veky vekov poznačilo. Už nikdy nebola taká ako predtým. Ten pohľad v nej hrkol a zmenil jej celý život, celú povahu, ba napokon aj vzhľad. A vtedy si zaumienila, čo pred vlastnou smrťou urobí. Nájde toho človeka a zabije ho. „Ani poznanie všetkého neprináša šťastie, pretože na to stačí vedieť iba rozoznať dobro od zla.“ A presne to sa Kalypséa nikdy nenaučia. Neverila ani v jedno, život jej zrazu prišiel ako jedna veľká tučná sviňa, ktorú by najradšej podrezala, naporciovala a nakŕmila ňou celú Sedmičku. Neuvedomila si ale, že ju žiaľ, hnev a nenávisť úplne pohltili. „Človek je tým, v čo verí.“ Ona verí v krv. A presne sa tomu aj stalo. Začala jedna z etáp jej života. Začala si ubližovať. Rezať si ruky, niekedy dokonca i nohy. Myslela si, že táto bolesť jej pomôže, aby sa nesústredila na inú, tú psychickú. Ale všetko sa ešte zhoršilo. Celé ju to zmenilo ešte viac. „Keď nedokážeš ovládnuť hnev, ovládne on teba.“ Snažila sa vyhnať zo seba negativitu a všetko zlé, ale napokon sa o to snažiť prestala. Hrklo v nej opäť. Zobrala si nôž, nenápadne sa dostala do cudzieho domu, nenápadne priviazala človeka k posteli a začala ho rezať. Máčala sa v jeho krvi a smiala sa ako šialená. Všetko jej prišlo šialené. Zrazu ju všetko pohltilo a prepadla sa do nekonečnej temnoty. Zajali vlka a jedného z tyranov kraj proti nemu poštvali, začali loviť a každého, kto sa k nim zle zachoval nejako nastavili, aby mali problém. Na temných kamošov sa mohla spoľahnúť. Hovorili si, že sú bežci tieňov, avšak ostatní nepovedali inak ako nejaký šialení zasraní tínedžeri, ktorí robia chaos v celom kraji. „Skúsenosť ma naučila, že to najdôležitejšie je neurobiť chybu a aj keď to človek posral, nestratiť lesk a ísť do toho znova.“ Na Hrách sa v sedemnástich neprihlásila. Už mala ruku skoro vo vzduchu, keď ňou cuklo a niečo vnútri ju zastavilo. Vtedy si nebola istá, čo naozaj chce. Nakoniec vylosovali niekoho iného a ona mohla zase čakať. Ale mohla aj trénovať. Otec ju i naďalej učil ľudskej a nakoniec i zvieracej psychike, učil ju ľahšie narábať so sekerou a zhodnotil, že je naozaj silná. Nakoniec si ani neuvedomila, že jej fyzická sila prevyšuje aj tu otcovu. Ani si neuvedomila, čo za tie roky porobila, čo všetko sa stalo a čo všetko prežila. Asi by sa mala nad sebou zamyslieť. Ale táto veta pre ňu nemá význam. Kalypséa je už inou Kalypséou. Najprv medzi dievčatko, teraz psychopat. A svojich vecí sa naďalej drží ako kliešť, rozhodnutá i naďalej dosiahnuť svoje. To čo chce ona. „Tie najpochabejšie sny dávali ľuďom odjakživa najväčšiu silu.“ Celý jej život sa v štrnástich prevrátil naopak. S otcom začali trpieť depresiami. A Kalypséa začala byť čím ďalej, tým viac agresívna, nepríjemná, útočná. K otcovi ale bola naďalej ako anjelik, o tom niet najmenších pochýb. Začala byť vypočítavou mrchou. Manipulovať s ľuďmi, všetko si nastaviť podľa seba a skúsiť všetko. Všetko čo si zaumieni, nech aj dostane. Všetky prekážky preskočí a dosiahne až na samotný vrchol. „Zasejte skutok a zožeňte návyk, zasejte návyk a zožeňte povahu, zasejte povahu a zožeňte osud.“ Vzhľadom je Kalypséa blondína so sivo-modrými očami. Užšie pery, jemnej svetlej ružové farby máva vykrivené do úsmevu, tam reálny, že nik nepozná, aký je v skutočnosti falošný. Meria 175 centimetrov a celé telo jej pokrýva svalstvo. „Kiež sa krása toho, čo miluješ, stane tým, čo robíš.“
