[ jilajra venerón ]
Player: Rywaine
FC: Dorothy Martin
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Age: 18 deceased - rozcupována na kousíčky
Token: Zlatý náramek
|
Každý, kto Yilairu pozná vie, že sa k nej radšej netreba približovať. Trpí záchvatmi agresie, ani vtedy, no ani mimo ne jej nerobí najmenší problém niekoho zabiť. Môže sa robiť, že vás chce pohladiť po hlave, že je kamarátka, no ona vám schytí hlavu do rúk a zlomí vám väz. V očiach sa jej neobjaví nič. Bez pochýb je to tvrdá profíčka, ktorá nemá s ničím problém. Krv jej nie je cudzia, smrť ostatných jej príde ako zábava a bolesť, ktorú vidí v ich očiach zbožňuje. Yilaira je maniak. Po jej vytrénovaných rodičoch. Neučili ju nič iné, len bojovať a prežívať. Aby sa toho naučila čo najviac a raz meno Wenerron preslávila. Pre istotu samozrejme má aj dve mladšie sestry. Šestnásťročnú a štrnásťročnú. A ani v nich nevidí svoju slabinu, u nich by sa možno zasekla a nevedela čo robiť, ale pre vlastné prežitie by urobila doslova čokoľvek. Naozaj, čokoľvek. Po psychickej stránke teda nemá veľa slabín. Akurát, keby bol niekto naozaj vynikajúci klamár. Lži väčšinou odhalí, ale veľké pevné pavučiny nie. So zbraňami jej to ide perfektne. Hlavne s mačetami, mečmi, sekerami. Jej ruky sú naozaj silné. Cvičila už odmala, a tak sa naučila ako využívať silu celého tela, ako výdrž, ako správne behať a dýchať. Proste všetko súvisiace s jej telom. To ju učili aj rodičia, ktorú sa často prizerali, keď cvičila. Mimo to, že je naozaj veľmi telesne i so zbraňami zdatná, toho vie oveľa viac. Nemá problém s ničím. V zlomku sekundy vás podreže a nevadí je byť od krvi, byť vrahyňou. Ani byť ponorená od hlavy po päty v bahne. Aby ale vyhrala, naučila sa veľmi veľa veci navyše. Perfektne vie plávať, šplhať po rôznych terénoch a prežiť v prírode. S rodičmi niekoľkokrát prešli cez hranice a veľa veciam sa učila aj v lese. Kde je sever, kde nájsť jedlo, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ho nemá ako nájsť. Pod kôrou. Má silný žalúdok a nevadí jej zjesť aj červa, chrobáka alebo nejaké iné zviera. Taktiež sa naučila stopovať väčšie zvieratá, zároveň pri tomto kryť nenápadne svoje stopy. Aby ju nik ani nič nemohlo zozadu prekvapiť. Má výborný zrak aj sluch, rozozná aj malé a nepatrné zmeny. Započuje aj jemné zvuky, ak má pokoj. Nepotrebuje takmer nič. Nemusí veľa jesť ani piť, i na kritické situácie bez takýchto vecí sa pripravovala. Nebolo to ľahké, ale zvládla to. Aj vyhladovaná bojoval s otcom. Aj smädná bežala, kým jej nedovolili prestať. Jej výcvik bol až nenormálne tvrdý, rodičia si zakladali na tom, že výhru majú v kapse, ak ju naučia, čo si zaumienia. Nádeje vkladali do dcéry a ona ich pohltila, teraz sú zmyslom jej života. Energia, ktorou chce vyhrať, ju ťahá vpred. V prírode sa naučila tiež ako založiť oheň, ako ho potom udupať a zaistiť, aby to vyzeralo, že tam žiadny nebol a tiež rozpoznávať jedovaté rastliny, s ďalšími si hlavu nelámala. Maskovanie jej ide, ale len také ľahšie. Ako už bolo spomínané, nevadí jej ušpiniť sa a ani nič iné urobiť so svojím telom, veď čo, hlavne je podľa nej práve prežiť, nezakladať si na vzhľade. A samozrejme, zabiť. Medzi len trošku užitočné patrí napodobňovanie zvieracích zvukov, ktoré skúšali s kamarátkou jedného dňa v lese.
To, čo by Yilaire nedovolilo vyhrať alebo by jej mohlo poriadne zavariť, sú hlavne jej drobné nedokonalosti. Nedokáže navariť nič. Síce jej žalúdok zvládne kadečo, ale ani to jej veľmi nepomáha. Myslí si, že keď čokoľvek opečie na ohni, hneď to môže zjesť. Nemá prehľad o zvieratách, všetky jej prídu rovnaké. Všetko jej treba zabiť. A ani si nemusí uvedomiť, čo by jesť nemala. Rozozná len jedovaté rastliny, ale inak sa v bylinkách, stromoch a kriakoch nevyzná. Aj to málo jej môže pomôcť, ale to ostatné jej môže zase uškodiť. Ďalšou slabinou je, že sa veľmi neučila využívať zbrane na diaľku, ak sa nepočítajú vrhacie dýky. Luky, praky a kuše, to nie je pre ňu. Je chladnokrvná, rýchla smrť by bola nuda, preto si dáva načas a i to jej môže spôsobiť problémy, ak by ju naraz obklopilo veľa ľudí. Je učená bojovať aj s troma, ale človek nikdy nevie. Yilaira sa rozumom neriadi takmer nikdy, proste robí, čo robí a následky za to ju nezaujímajú. Nemá nijakú veľkí stratégiu, také myslenie jej naozaj chýba. Hlúpa nie je, to nie, ale do budúcna sa zamyslieť nevie. Proste zabi a prežiješ. Mala by len pár plánov. Nájsť si jedného alebo dvoch spojencov a ide sa na vraždy, ale nevie, že je to ťažšie. Myslí si, že keď je profíčka, zvládne úplne všetko a bez všetkej úhony. Rodičia ju pobláznili natoľko, že výhru vidí pred očami a nemyslí si, že ju niečo zastaví. Až tak je zaslepená, že si nemusí uvedomiť klamstvo, dobrého herca neprekukne ani náhodou, ale sama vie hrať dobre, nie perfektne, ale ak treba, je na to pripravená. Sama matka ju učila ako si vyrobiť svoje len jedinou malou a krátkou hrou. Nedokáže sa s ľuďmi dohodnúť. Chce byť vždy za svoje, nemá rada, ak jej niekto kecá do jej vecí, do jej nápadov, do jej činov. Aj vtedy chytá záchvaty agresie. Väčšinou musí byť vždy na vedúcej pozícii a tak si rada presadzovať svoje. Myslí si, že je perfektná. Že je perfektná vodkyňa bez chýb. Má trošku vyššie sebavedomie a aj ego. Spriateliť sa s niekým pre ňu tiež nie je práve najľahšie. Je ochotná sa dohodnúť, ak ju to dovedie k víťazstvu. Nikdy by neklesla a nespriahla by sa s nikým iným, ako by boli profíci alebo niekto naozaj silný. Nestojí o bábovky, ktoré nič nedokážu a sú jej len bremenom. To by daného hneď zabila a neobťažovala by sa ho udržiavať pri živote. Veď prečo? K čomu by to bolo dobré? Hlavné je vyhrať a nemať na nohe železo v podobe slabého roľníka alebo tak nejako. Každý má svoje prednosti, ale ona chce všetko využiť na maximum. Chce, aby sa jej všetko vydarilo. Potrebuje, aby mala na svojej strane silu, výdrž a všetko. Inak by bola stratená. Áno, je tam strach, že nevyhrá, že zomrie. Sama a bez spojencov. Že nezapôsobí. Ale čo by mala iné robiť? A posledné, nikdy nevidela veľa technológie, takže jej tento pojem absolútne nič nehovorí.
Vzhľadovo je Yilaira dosť pekné dospelé dievča s dlhými čiernymi vlasmi, nažltlými zreničkami a plnými tmavo-červenými perami. Má ostré rysy tváre. Vysoká je okolo sto osemdesiati centimetrov, atletickej a svalnatej postavy, ktorá toho zvládne dosť. Oblieka sa výrazne a pekne, má rada svoj luxus, aj keď väčšinu času trávi len vo výcvikovom centre. Zabávať sa sem-tam chodí, to áno, ale na tele jej to nie je vidieť, stravuje sa totiž zdravo a silne. Ak by sme sa zamerali na jej povahu, skladá sa zo stopercentného zla, zatrpknutosti, agresie, nenávisti či iných čŕt. Možno má niekoľko lepších stránok, no tie si necháva len pre určité osoby, s ktorými je celý život. Povahu profíčky bez ľútosti drží v sebe. Akurát vie prepnúť a správať sa normálne k svojej rodine alebo k tým malo priateľom, ktorých má. Veľa ich nie je, ale útržky dobrého správania si vie zachovať. Pri schopnostiach bolo spomenuté, že by vedela zabiť aj sestru. Možno ale len v amoku agresie. Pozná ľútosť, na by ju aj následne poznala. Emócie má, len niekde naozaj veľmi hlboko vnútri svojho tela. V jeho útrobách. Vie ich vyloviť, ale je zásadne sa spýtať, či to vôbec chce, nie, či to dokáže. Ak by sme ale išli na jej históriu, nehovorí sa o ničom inom, len o výhre v Hunger Games. Už v desiatich ju nalákali na to chodiť do výcvikového centra a učiť sa boju so zbraňami. Program bol jednoduchý. Raz výcvikové, potom behať, výcvik doma s otcom, potom niečo s mamou, opäť centrum a jedna hodina pokoja. Nemala to ľahké. A k tomu mala o dva a o štyri roky mladšie sestry. Mala ale šťastie. Ako prvorodenej sa jej poskytovalo najviac pozornosti. Hlavné s otcovej strany. Videli v nej budúcu víťazku. Chceli s nej budúcu víťazku. A tak čakali, kým nebude mať osemnásť. Chceli ju vytrénovať na maximum. Aby vyhrala. Aby svojej rodine zabezpečila všetko, čo by bolo treba. Peniaze, slávu a uznanie. Chcela aby ich rodina bola jedna z ospevovaných. Ukázať, že je najlepšia. Veď koľkokrát sa predvádzala… Až jej to prišlo osudné. Záchvat agresie ju prvýkrát chytil, keď mala štrnásť rokov a s jedným chlapcom sa pohádala vo výcvikovom. Aj napriek všetkému ho skoro zaškrtila, nebyť toho, že rodičia na ňu pri výcviku dohliadali, nech je tá najlepšia. Nech sa nefláka. Nech to zvládne. Má prvý pohľad je už vidieť, že je silná a zahrávať sa s ňou nie je práve najlepšie. Dokáže viac, ako by ste si na začiatku vášho stretnutia pomysleli. Možno by ste čakali rozmaznané decko z Jednotky, ale ona nebola rozmaznávaná. Áno, luxus, toho mali, verte. Neznamená to ale, že mala ľahký život. Aj s rodičmi jedného času chodili za hranice, aby sa naučila niečo aj v praxi a poriadne, nie len preberať ako vystopovať zver, ale to aj skúsiť. To isté s kamarátkou. Naučiť sa niečo nové. Niečo, k čomu možno niekto iný prístup nemá. Aby bola v absolútnej výhode. Musí si zaručiť víťazstvo. Nech to stojí, čo to stojí, ona sa na to pripravovala celý život.
