[ katastrofa rija de la sajnevreks ]
Player: Rywaine
FC: Perrie Edwards
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Age: 18 deceased - brutálně zmlácená: O. Lunsford
Token: Černý diamant
|
Spolu s temným smiechom sa sai dýka zapichla do hlavy figuríny. Potom ju dievča pred ňou dýkami rozreže a dobodá. Ešte si do nej nezabudne kopnúť. Postaví sa dozadu, vezme si luk, figurínu strelí do srdca a nakoniec jej mečom z celej sily usekne hlavu. Kútiky sa jej prvýkrát po toľkých rokoch bezcitného života zdvihnú do výšky a pošepky zahlási: „Raz takto zmasakrujem teba otec, budeš prosiť o milosť, kňučať, plakať a žobroniť o svoj bezcenný život…“ Catastropha. To je meno tejto teenagerky, a popravde hovorí za všetko. Niekto by sa zasmial, ale radšej to nerobte. To meno presne vypovedá o jej charaktere. Už v mladosti stratila city a emócie, psychicky je teda naozaj katastrofa, nič jej neprekáža. Dokonca by vám zlomila väzy len tak, z nudy. Nebezpečná je teda už tým, že stojí desať metrov od vás. Ale keď sme u tej psychiky, je naozaj silná. Dokonca ju matka učila, ako si omotať okolo prstu hocikoho, koho len bude chcieť. Bez väčšej námahy, ujmy, všetkého. Naučila ju urobiť zo seba krásnu a získať si na svoju stranu koho bude chcieť. A bez ľútosti danú osobu zabiť. Citové vzťahy si teda nedokáže vytvoriť. A ani nechce. No nie je to len psychika, ktorou oplýva. Je veľmi silná, už od piatich rokov trénovala na Hunger Games. Otec ju aj jej štyri ďalšie sestry násilným spôsobom všetko učil. Mal ale aj svetlejšie stránky. Doma ich učil rôznym bojovým umeniam, pri ktorých bol pokojný a miestami aj milý. Nezakryl tým ale fakt, že bol tyran a svoje deti využíval len na to, aby bol raz ešte bohatší, než bol. A on bol aj na jednotku dosť bohatý a vplyvný. Mala dosť dobrý život, ale aj tak toho znesie minimálne toľko čo nižšie kraje. Otec ju rezal, bil a potom ju posielal do výcvikového centra. Dokonca ju chodil pozorovať alebo ju dával zranenú behávať. Či už po parku alebo lese vedľa ich kraja. Ešte jej aj pripravoval pasce, ktoré sa naučila práve preto dokonale rozoznávať a niektoré aj vyrábať. Tiež si vytvoriť úkryt v ťažších podmienkach a založiť oheň čo najnenápadnejšie a potom ho bez stopy zakryť. Nájdenie potravy, stopovanie, zistenie smeru, severu a maskovanie sú už pre ňu primitívnymi zručnosťami. V bylinkách sa vyzná len tak-tak ale jedovaté rozozná. Samozrejme k tomu niekoľko liečivých, ktoré by je mohli zachrániť život. Inak sú jej ukradnuté a nerieši ich. Spolieha sa na to, že sa jej nič nestane, že je dostatočne pripravená. Vlastne niekedy ani nevníma, keď jej niečo je. Má silný žalúdok, a tak jej strávi aj „jedlá“, z ktorých by bolo ostatným už na zvracanie. Sila, rýchlosť a výdrž jej problém nerobia. Už len kvôli tomu, že sa to učila aj ranená. Proste extrémna výchova, ktorú by nikto nechcel. Ale zocelila ju na maximum. A urobila z nej bezcitného psychopata. So zbraňami je zase vynikajúca. Dokáže narábať s každou zbraňou, akurát najlepšia je so sai dýkami, vrhacími nožmi a dýkami. Vie to ale aj so zbraňami ani diaľku, luky, kuše a praky jej nerobí žiadny problém. Dokonca to vie aj s mačetami, mečmi, katanami, shurikanmi, sekerami, kopijami a oštepmi. Naučila sa trošku aj s netradičnejšími zbraňami typu srpov alebo aj s pálkami a palicami, keby v aréne neboli zbrane. Skúsila si vlastné všetko a zo všetkého vie aspoň základy. Otec ju do toho násilne nútil, takže sa naučila naozaj všetko. Inak by ju doma zmlátil a nemal by s ňou zľutovania. To bolo na jej výchove to úplne najhoršie. A pokojne sa zaobíde aj bez zbraní. Ovláda rôzne bojové umenia po svojom otcovi. Naučila sa tiež lepšie znášať bolesť, naučila sa ju ignorovať a zamerať sa hlavne na boj. Najlepšie je ale, že vďaka tomu, že je ako prázdna schránka sa nebojí ničoho, všetko je jej ukradnuté, keď má svoj cieľ. Dokáže rýchlo behať, šplhať aj plávať keď je zranená. Aj plávanie je ale jej silná stránka. Má totiž veľmi veľké pľúca a zadržať dych vie aj cez dve minúty, ak sa sústredí. Nikdy ale nepanikári, proste nedokáže. Robí čo ju prvé napadne a väčšinou jej to ale pomôže. Je inteligentná a má logické myslenie, len dlho nemyslí. Nemá prečo. Nechce sa jej. Chce len zabíjať a prežiť. Ale čo je jej skutočným cieľom? Vyhrať hry a potom zničiť jej otca. Podarilo sa jej dokonca dostať na jednu akciu v dvojke, kde si precvičiť svoje schopnosti a naučila sa niekoľko oveľa zaujímavejších vecí. Dokáže rozoznať míny, chodiť pomedzi ne a nájsť pohľadom aj pod zemou. Naučila sa lepšie liezť po stromoch, keďže pochytila štýl zo siedmeho kraja. Otec ju síce učil, ale bolo to tak, že ju naháňal po lese s nožom, takže sa tomu nijako dobre nenaučila, toto ju posilnilo a už to dokáže profesionálne.
Toto telo bez duše nemá veľa slabín. Vďaka prísnej výchove je veľmi silné, a tak si poradí aj s viacerými ľuďmi naraz. Ovláda toho naozaj veľa a nájsť u nej slabé miesto je niekedy naozaj náročná úloha. Ale hlavné je to, že nemá emócie a city. Niekedy je to výhoda, niekedy nevýhoda. Ide o to, či to niekto vie správne využiť. Manipulovať sebou nenechá, ale niekedy sa jej môže vypomstiť, že to robí s ostatnými. Môže sa jej na to prísť, má chvíle, keď sa doslova vie sama prezradiť, a iné, kde by ste jej zožrali aj z ruky. Najväčšia slabina je ale, že nikdy nemala možnosť dostať sa k technológii. V Jednotke jej je málo a ani otcovi sa nepodarilo jej nejakú zohnať, aby sa na to pripravila. Akurát každý ročník sledovala hry a čo-to sa naučila z nich. Iné skúsenosti nemá, a preto ju to môže nepríjemne prekvapiť. Asi jediná vec ktorú naozaj v živote nedržala v rukách. S bylinkami má zvláštny vzťah a pozná len tie hlavné jedovaté a liečivé, v iných by sa asi stratila – a aj tie čo už pozná sú u nej niekedy španielska dedina. Tiež má niekedy problém nájsť si niekoho komu verí. Vie si vás omotať okolo prstu, ale získať si vás môže byť niekedy ťažkým orieškom aj pre ňu, čo sa psychike učila dlho. Strach aj keď z ničoho nemá, máva nepríjemný pocit, keď je v blízkosti nového prostredia, na ktoré nie je zvyknutá. Tiež nikomu neverí, takže aj keby mala spojencov, ťažko by šla v noci v pokoji spať. Preto a naučila spať s nožom a zobudiť sa aj na maličké vrznutie. Preto sa v noci často budí. Je to aj schopnosť, ale aj slabina. Ak jej niekto nestíha, tak ho pokojne, aj spojenca nechá za sebou. Niekedy jej to môže prísť draho, ale to je ona. Tiež je to veľmi konfliktná osoba. Ak nevelí ona, je to naozaj zlé. Preto radšej uprednostňuje niekoho, kto ju rešpektuje skôr zdola a nie na rovnakej úrovni. Keď nie je tá vedúca, dokáže spôsobiť naozaj obrovský problém. No nevzdáva sa. Bezhlavo ide za svojím cieľom a i to sa jej môže niekedy vypomstiť. Ona si to neuvedomuje. Je múdra, ale keďže nič neprežíva ako ostatní, málokedy si uvedomuje niektoré veci… Ale keď sa to tak vezme, má jeden jediný strach, nenávidí svojho otca a keď jej ho niečo pripomenie, zachváti ju amok a nevie čo robí. Proste je ako nezastaviteľné tornádo. Snaží sa urobiť všetko, aby sa ho zbavila. Nenávidí ho z celého srdca a to do konca života. Pri živote ju drží práve tá vec, že mu raz ublíži natoľko, aby si vypil všetko, čo robil dovtedy jej aj jej sestrám. Jediná emócia, ktorá v nej teda zostala je nakoniec nenávisť, preto je taká aká je. Istú slabinu má aj v tom, že ľudia, ktorých má rada (mať rád je u nej iný pojem ako u ostatných, pri nej je to niekto, komu dôveruje a kto má u nej isté miesto, osoba, ktorá je už v jej živote istým spôsobom zasadená) sú pre ňu dôležitý a nedokázala by im nijakým spôsobom ublížiť. Síce je to len niekoľko osôb v jej živote ale aj tie majú putá s ďalšími osobami a preto sa nerada na niekoho viaže, musí si potom dávať pozor, aby danej osobe nijakým spôsobom neublížila. Nie je veľmi prispôsobená na zmeny teplôt, nie je ani otužilá a veľké teplo jej robí závrate. Horúčavu znáša horšie ako zimu, ale ani jedno u nej nie práve v poriadku. Oboje je pre ňu ťažké na prežitie. Síce sa v poslednej dobe snaží to nejako zakopať, ale ide jej to naozaj pomaly.
Na parapet padali dažďové kvapky, všade sa ozývali zvuky búrky. V ten deň mala zákaz vyjsť von. Už tam bola a všetko sa skazilo. Mala ho počúvať, nemala sa nechať ovplyvniť. Z dolného poschodia sa ozýval hrmotný krik jej otca a o niečo tichšie protesty jej matky. Ak je matka tichšie ako otec, je to zlé. Ale naraz všetko stíchlo úplne. Už-už začínala mať nádeje, že sa to urovnalo. No nebolo tomu tak. Dvere otvoril akoby ich chcel vylomiť. V rukách držal remeň. Ten, ktorý používal, keď sa mu niečo nepáčilo. Keď dcéry nerobili, čo on chcel. Ten deň ju poslal do výcvikového centra na šesť hodín. Malé šesťročné dievčatko. Rada tam chodila, ale keď tam mala byť celý týždeň po šesť hodín, nedokázala to. Matka ju preto chcela nejako kryť, nech sa dostane aspoň do parku, zabehať si. Že sa to takto vyrieši, ale nebolo tomu tak. Len sa to všetko zhoršilo. Nechcela, aby ju za to otec zbil, nemala však na výber. Švihal ju ním, kým bola ticho, kým nemala na tvári jedinú slzu, kým sa „nepoučila“ zo svojej chyby. Dievčatko ešte dlho ležalo na koberci v svojej prepychovej izbičke a čakalo. Čakalo, kým za ňou neskoro v noci príde matka a uloží ho. Prišla ako vždy. Uchlácholila ju, ospravedlnila sa a dievčatko zaspalo. Taký život mala Catastropha. A dali jej to meno naschvál? Kto vie? Len rodičia. Samotné dievča vedelo len pár vecí. Vybral ho otec, nejaký vysoko postavený muž, takže niekedy prehliadli, keď jeho dcéra mala modriny, jazvy alebo pomliaždeniny. Vekom ich ale ubúdalo. Z malého dievčatka vyrástla silná žena. Rozhodnutá vyhrať Hry stoj čo stoj. Ale za vysokú cenu. Otec z nej vymlátil všetky city, pocity, emócie a vlastne celú osobu. Nezostalo z nej nič, len schránka kedysi možno milej osoby z jediným cieľom. Vyhrať hry. Od piatich do šiestich rokov sa musela učiť dýkam a nožom. Nech vie aspoň niečo. Veď je to predsa dieťa z Prvého kraja, nesmie byť bezbranná! Matka ju zase učila ako zaujať pozornosť, ako urobiť krásne divadlo, ako si získať koho chcela, to ju učila celý život. Sama si manžela obmotala okolo prsta, i keď nie veľmi dobre. Od veku siedmich do ôsmich zase chodila behávať a využívala celé zariadenie výcvikového centra. Na silu, výdrž a rýchlosť. Šplhanie po stenách, stromoch a sieťach. Dokonca už vtedy chodila po nociach d o lesa. Od deviatich do desiatich sa učila prežiť v prírode, variť, ale musela si po celé tie roky udržať svoje obľúbené sai dýky, s ktorými sa snažila byť najlepšia… Tiež zakladanie ohňa, určenie severu, získanie jedla, stopovanie. Jedenásť až dvanásť, kuše, lúky, praky, sila a výdrž. Nemohol z nej byť krehotinka. Už v tomto veku ju mohli vylosovať do Hier, a preto do výcviku vložila samú seba. Keď sa ale prihlási, chce byť pripravená. Trinásť až štrnásť, mačety, kopije, katany, sila a rýchlosť, stále sa učila aj novým veciam, ale aj si opakovala tie staršie. Od pätnásť po šestnásť, meče, harpuny, sekery, výdrž. A sedemnásť, osemnásť, všetko pospolu. To bol jej život. Taký mala plán. A ak ho nedodržiavala, otec ju mlátil remeňom. Práve v ôsmich rokoch stratila emócie, city a skrátka. Akoby aj dušu. Nevedela, čo je to láska, ľútosť, pochopenie, nevedela už nič. Nemala problém s ničím. Bola ako trénovaná na arénu. Telo bez duše. Ale čo je na jej príbehu najhoršie? To, že má dvojča. Catastropha a Titania sú takmer rovnaké, akurát Titania si zachovala čo-to z citov a emócií. Síce nie veľa, ale je to taká lepšia verzia Catastrophy. Aj keď vyzerajú rovnako, vždy je vidieť, ktorá je ktorá. A akoby to nebolo málo, otec má ešte dve dcéry. O dva roky mladšie ako Catastropha s Titaniou. Na jednej akcii sa opil, žena porodila deti, dala im ich pred dvere a už ju nikto nikdy nevidel. Ďalšie dvojčatá do ich rodiny. A otec im dal ďalšie strašné mená. Nemal ich rád, ale s manželkou ich aj tak vychovávali ako svoje. Volali sa Apocalypse a Armageddon. A na ne bola ešte tvrdia výchova. Toho si ale Catastropha nevšímala. Mala svoj cieľ, svoj výcvik, svoj… Hm, dá sa to nazvať životom? A aby nebolo málo, majú ešte jednu mladšiu sestru, o štyri roky mladšiu ako je Catastropha, Toxicu, ich pokrvnú. Život v dome bol hlučný, ale Cata tam aj tak skoro nikdy nebola. Žila vlastne vo výcvikom centre, v parku a v lesoch. Keď sa však vezme jej charakter, ktorý je veľmi krátky a už časť jeho bola spomenutá, Cat by nikto nikde nechcel. Okrem otca sa jej aj tak trošku bála celá rodina. Citový pozitívny vzťah má teda len ku svojim sestrám, trošku k matke a ešte jednému človeku, tým je víťaz zo Sedmičky menom Archer. Pomohol jej aj keď absolútne nemohol, postaral sa aby nezostala sama v jame, aj keď by mu to bolo pomohlo. Je to tiež jediná osoba, voči ktorej sa ako-tak prejavila. Je totiž vysoko agresívna, ironická, sarkastická, nič jej nepríde vtipné, nič ju nezaujíma. Hlavne zničiť životy ostatných a vyhrať hry. Asi jedinou kladnou vlastnosťou je cieľavedomosť, inak takmer nič, čo by stálo za zmienku. Ako bolo spomínané, jednoducho je to takmer telo bez duše. Nedokáže cítiť nič. Dokonca si už zvykla aj na bolesť, takže ju lepšie znáša. Nikdy sa ale jej zjazvené telo nespamätalo, bolesť tam je, ale bojuje s ňou nejakým zvláštnym spôsobom vo vnútri. Otec ju raz porezal na nohách a naháňal po lese. Od tej doby, keď sa k nej niekto priblíži čo i len s kuchynským nožom, je extrémne nebezpečná. Naozaj sa s ňou neradno zahrávať… Síce už nemá nič, ale psychické divadielko na vás vďaka máme dokáže dokonale zahrať. A vzhľad? Krásna teda je, ale niekedy dojem kazia jazvy, na svaloch, ktoré sú na dievča niekedy až príliš veľké. Tvar jej lemujú svetlulinké vlasy, odlesky blonďavej, bielej a striebornej. Oči má nebeské modré, i keď je v nich vždy pekelný pohľad. Pery plné a svetlé, maľuje sa stále, ani nie preto, že chce, ale kvôli matke, ktorá ju na to tak naučila, že to robí mechanicky, už z nejakého pravidla. A toto je Catastropha, z malého dievčaťa sa vykľulo monštrum. Nakoniec jej dali aj dobré meno. Úplne triafa to, kým v skutočnosti osemnásťročná teenagerka je. Preto je tu rada na záver. Radšej sa jej veľkým oblúkom vyhnite, než by ste mali riskovať, že vám z nudy zlomí väzy. Alebo tiež nie, záleží na všetkom.
