[ skárša ajglh nýftris ]
Player: Rywaine
FC: Jenny Boyd
Vitality: +21
Defense: 33
|
Contact: nielle.shine@gmail.com
Token: Zbroušený kus zrcadla
|
Nie je práve obyčajnou obyvateľkou Jedenásteho kraja. Jej život bol všelijaký, len nie životom regulárneho obyvateľa. Stačí jej najmenšia zámienka a pustí sa s vami do boja na život a na smrť… Alebo sa vás minimálne pokúsi zmlátiť do bezvedomia. Svoju agresivitu sa nepokúšala krotiť, skôr ju podporovala každodenným viacfázovým tréningom. Toho sa tam nedočká len tak niekto. Proste do človeka pôjde alebo ho ovplyvní, len aby na ňu zaútočil sám. Samozrejme si svoje obete vyberá podľa toho, ako vyzerajú a ako sa správajú. Dáva si vždy veľký pozor, aby si nezobrala nejaký veľký kúsok, ktorý nezvládne, i keď sebavedomia má celkom dosť. Nemôžete o nej povedať, že by bola hlúpa, rozmýšľa celkom strategicky aj v návale spomínanej agresivity. Nevadí jej krv, dokonca ju v niektorých prípadoch fascinuje. Nerobí jej problém s človekom pod rukami urobiť čokoľvek. Naučila sa, že musí využívať prostredie okolo seba – tomu sa vie prispôsobiť veľmi rýchlo a má ho celé len vo svoj prospech. Zbrane nemala nikdy nejaké špeciálne – palice, pálky, sekery alebo čokoľvek, čo jej prišlo pod ruku, s tým do toho šla a s tým aj cvičila. Profesionál by sa podľa nej mal učiť práve na takýchto veciach – vedieť človeka zabiť s čímkoľvek, čo mu príde pod ruku, nie si odmalička osvojovať všetky druhy zbraní, ktoré im možno v niečom ako aréna ani nemusia pomôcť. Agresia, drzosť, odlúčenie od rodiny z nej spravili práve materiál do arény. Podieľala sa na tom aj jej túžba odísť z Jedenástky a usadiť sa v dedine víťazov. Práve kvôli nechuti žiť tam porušila zákony a celkom často odchádzala do iných krajov. Pretvárka a hra s ostatnými tiež patrí medzi jej schopnosti, takže sa jej nikdy nepodarilo dostať do nejakého väčšieho problému. To, že dokáže niekoho vyprovokovať do bitky neznamená, že nedokáže niekoho zmanipulovať do falošného priateľstva. Tých má viac v pár krajoch Panemu a keď niečo potrebuje, len sa za nimi obráti a má to. Aké ľahké, keď si človek vie zariadiť niečo také. Týmto cestovaním sa naučila niečo malo z viacerých oblastí – zistila si veci o krajoch, videla rôzne veci, ktoré by jej spolukrajania asi nevideli a naučila sa splývať s okolím a ukrývať v tieňoch. Tak sa dokáže skryť aj na miestach, kde by to na prvý pohľad nebolo možné. Keď si poviete, že vám ide o krk, tak je ale asi možné takmer všetko. Doma si vyrobila svojpomocne veľa posilňovacích strojov, ktorej jej boli vynikajúcou oporou v tréningu. Asi by sa bez nich nedostala na takú úroveň, na akej je teraz. Každý deň si tiež išla aspoň raz zabehať. Už prirodzene je veľmi rýchla – je chudá a postavu má atletickú. To, že tento svoj talent rozširovala je len a len plusom. Výdrž by tiež nemala k zahodeniu, ale obratná je ešte viac. Doma skúšala aj rôzne vlastné gymnastické prevedenia, ktoré jej dodali na pružnosti a obratnosti, ktoré sa jej len a len hodia v boji. Spolieha na svoju šikovnosť a rýchle reflexy. Mimo to vie plávať, naučila sa jazdiť na koni a nemá problém so základmi stopovania. Skôr ľudí ako zvierat. Naučila sa založiť oheň a vytvoriť si aspoň provizórny prístrešok – neraz zostala na noc mimo kraja. Dokáže zjesť aj úplný hnus, nejako má žalúdok na všetko. Ak by jej niečo zachránilo život, kľudne skočí do hnoja. Prežitie je niečo, v čom vyniká, lebo sa neprieči skoro ničomu. Zároveň nemá strach skoro z ničoho. Jej vnímanie všetkého je o niečo málo odlišné od vnímania ostatných ľudí. Nikdy nebola úplne normálna, ale aj to berie práve za jedno veľké plus u svojich schopností. Len tak ju nič nevykoľají a nedostane, ak to ona sama nechce. Do tejto formy sa dostala hlavne kvôli tomu, že sa už ako dieťa zatla, že zo seba niečo spraví. Tak sa aj stalo, už to len aj uplatniť a zdvihnúť ruku – následne si statočne napochodovať do „súťaže“ o vlastný, avšak lepší život.
Aj keď vám povie, že sa ničoho nebojí, má predsa len jednu fóbiu – arachnofóbiu. Tá z nej však robí vystrašené a ešte agresívnejšie monštrum, utekajúce a búchajúce okolo seba rukami hlava-nehlava. Samotná agresivita by mohla byť ako plusom, tak i mínusom, keď ide o boj. Nie vždy si dáva pozor na okolie a rada ide po hlave. Ak ju to prepadne, nemá zábrany a jediné, na čo dokáže myslieť, je práve násilie. V tej chvíli by dokázala spôsobiť fatálne zranenia aj priateľovi. Rovnako ako v amoku hnevu alebo inej silnejšej negatívnej emócie, kedy si nie je vedomá toho, čo robí. Nie po celý čas, ale v istých častiach áno. Takto si dokáže pokaziť aj tie vzťahy, na ktorých už má zapracované a ktoré krásne ovláda ťahaním za svoje nitky. Práve táto jej stránka často odradí veľké množstvo ľudí. To, že sa s tým nenaučila nikdy pracovať a len to podporovala z nej urobilo tohto povedzme… psychopata. Vo svojej nálade nemyslí na ľudské potreby – zabúda piť a jesť, potom sa čuduje, čo je s ňou v neporiadku. Tieto stavy sú celkom časté, ak si nevenuje dostatočnú pozornosť. Vždy si hľadá niečo, čomu by sa mohla venovať, nedokáže obsedieť na meste, nedokáže vyčkávať dlho. Je až príliš impulzívna. Jej strategické myslenie a nedočkavosť spolu nie vždy robia práve dobrú kombináciu a ona z toho nie vždy vyťaží práve najlepšiu vec. Aj napriek jej častým vychádzkam mimo rodný kraj sa naučila o technológii málo. Nejaké znalosti sa k nej dostali, ale že by niečo uplatnila v praxi? Asi ťažko bez menšieho tréningu. Nevie veľmi dobre variť, rastliny rozozná, ale vyrobiť si masť alebo nejaký čaj po nej nechcite. Proste žiadna žienka domáca ani lekárnička. Ošetrí seba, ale keby má pred sebou takú zlomeninu, tak vôbec netuší, čo s tým má robiť. Vyrábanie pascí ide tiež úplne mimo ňu. To by sa radšej pustila do lovu, s ktorým však nanešťastie nemá žiadne skúsenosti. Ale verí si u toho o niečo viac, ako pri vytváraní nejakých vecí. Nie je technický typ. Nevie šiť, viazať uzly. Jej spomínaná impulzívnosť a reflexy sú niekedy spúšťačmi jej agresie. Niekedy akoby sa jej zatmelo pred očami a do tela jej vošiel niekto úplne iný. V mnohých prípadoch zastrašujúce, ale má to rada. Čo je však dôležité, že musí mať svoj spánok. Ak nemá aspoň pár hodín v noci, na ďalší deň je úplne bez energie, ako nejaká vypľutá haluška, tackavo sa snažiac dostať z miesta na miesto. Ani voda do ksichtu by ju nezobudila. Tiež ako každý človek zle zvláda, ak dlho nepije. Vždy si so sebou všade berie aspoň malú fľašku vody, ak by sa dostala do nejakých problémov. Nie je čestná, nie je športová hráčka, ak sa jej to hodí, človeka zabije v spánku a má ho z krku. Dokáže si len jediným pohľadom urobiť veľa nepriateľov, a tak to mať oveľa ťažšie v svojej ceste za cieľom. Ani tá cieľavedomosť a veľké sebavedomie jej nie je niekedy k úžitku. Úplný horenos nebude, ale dokáže sa preceniť a potom musí niesť následky. Dokonalosť vo vlastných očiach je niečo v čo verí, ale zároveň sa to snaží ešte a ešte zlepšovať. Stále pre seba nie je presne tým, čím by chcela. Má v hlave jasnú predstavu, ktorú chce dosiahnuť. Rada sa preto ako dôkaz tomu dostáva do nebezpečných situácií, ako je aj napríklad lezenie bez istenia na vysoké miesto – či už sú to hory alebo stromy. Berie, že riziká ju dostávajú ďalej a z času na čas, ako keby sa jej zastavilo akékoľvek rozmýšľanie a ona by skočila to jamy k levom, ak by to šlo.
„Oh please, call me Nightmare…“ Nenávidí svoje meno – Aigle, nenávidí svoju rodinu, nenávidí kraj, v ktorom žije. Celý život pociťuje práve len túto emóciu. Niečo, ako je čerstvý vzduch, ktorý by ste čakali v uzavretej miestnosti. Hovorí si Scarsia. Už odmalička bolo jej cieľom dostať sa preč od svojho vlastného života a založiť si nejaký vlastný. Z podkrovia ich domu si urobila nedobytnú pevnosť už vo veku siedmich rokov. Nikoho tam nepustila a ak sa o to niekto pokúsil, neskončil veľmi dobre. Už vtedy sa začala vyvíjať jej prílišná agresivita. Dokáže si nájsť aj tú najmenšiu zámienku, len aby sa mohla s niekým do krvi pobiť. Krv – tá ju priam fascinuje. Rada vidí, ako sa ľudské telo rozpadá pod dopadmi jej pästí, kameňa alebo iných predmetov v jej dosahu. Niekedy sa dokonca snaží ostatných prinútiť na ňu zaútočiť provokáciou. Potom sa do toho pustí po hlave a nedá si pokoja, kým ju niekto neodtiahne alebo je jej obeť minimálne v tom bezvedomí. Ako bolo spomenuté, už ako malá nebola normálna. Raz v spánku skoro udusila jedného z rodičov, ani si neráči pamätať, ktorý z nich to bol. Proste jej niečo nedovolili a ona videla len jeden jediný spôsob, ako to celé napraviť – smrťou. Pekné myšlienky desaťročného dieťaťa, všakže? Snažili sa nejako zvládnuť jej správanie, ale nešlo to. Bola priam nedotknuteľná a nemala sa problém pobiť aj s príslušníkmi vlastnej rodiny. A keď boli náhodou silnejší, tak ich kľudne pohrýzla a utiekla do svojho podkrovia. Tam cvičila. Mala tam rôzne provizórne posilňovacie stroje, ktoré jej veľmi pomáhali s vylepšením fyzickej kondície skoro až na maximum. Takže aj s vzhľadom nežnej krásnej kvetinky je to nekontrolovateľný psychopat, ktorý vám v jednej sekunde zlomí väzy a v ďalšej si lakuje nechty. Nepotrebovala trénera, nepotrebovala nikoho. Naučila sa žiť sama za seba. S rodinou sa absolútne nebaví, ak niečo robia v kuchyni, bez ostychu im všetko vezme, ale neprehovorí s nimi ani slovo. Žije s nimi v dome, ale robí sa, ako keby to boli len duchovia. Dokonca im z času na čas robí aj naschvály, zoberie si peniaze a potom odíde. V noci sa vracia. Niekedy už má dosť tých odsudzovačných pohľadov, tak si cez malé okno prehodí lano a z domu sa tak dostane nepozorovane kedy sa jej len zachce. Je to naozaj, ako keby bola v tej dobe úplne cudzou osobou. Celý ten jej tréning a nenávisť sa len kopili a kopili – rozhodla sa totiž prihlásiť do Hier a zruinovať ich tam všetkých. Jedenástka bola presným opakom toho, čo v živote chcela dosiahnuť. Preto sa zdalo ako najlepším spôsobom zo seba urobiť profíka v nesprávnom kraji a potom im tam všetkým krásne nakopať zadky. Nenávidí celý ten systém krajov, kvôli ktorému sa narodila do debilného zapadákova, kde môže tak akurát obdivovať poľnohospodárstvo, ktoré ju absolútne nezaujíma. Pracovala len keď naozaj nemala čo robiť alebo si potrebovala zarobiť nejaké peniaze navyše. Nemohla donekonečna vykrádať jej rodinu. Tá už si začala na peniaze dávať lepší pozor a Scarsia sa k nim tak len tak hneď nedokázala dostať. Bola teda nútená si ich nájsť nejako sama. Nie, že by to zase bol nejaký problém, ale veľa ľudí si svojim chovaním poštvala. A aj tak v tom stále pokračuje. Proste si potrebuje na niekom vždy vybiť aspoň časť svojej agresivity. Má jej v tele snáď za desať ľudí a nevie, čo s ňou. Preto je pre ňu boj tou najlepšou aktivitou – a keďže sa do neho nikto nehrnie dobrovoľne, musí si vždy niekoho nájsť. Okrem toho si každý deň ide kvôli kondičke zabehať a hľadá miesta, kde by mohla ja plávať. Odkedy sa rozhodla, že chce ísť do arény, snaží sa zlepšiť v každej jednej veci v akej len môže – nechce byť potom prekvapená tým, čo uvidí. Ak by sa dostala niekam do vody, musí vedieť plávať, v lese musí vedieť stopovať, a tak ďalej. Síce nevie, čo by robila v takom meste, ale aj tam by si určite našla niečo, čoho sa držať. Proste je v jej záujme prežiť a ostatným popritom spôsobiť čo najväčšiu ujmu na zdraví či už len obyčajným mučením alebo smrťou. Nie je to ťažké. Je drzá, je hnusná, ale ak potrebuje, vie zahrať pekné divadielko a dostať sa z a do situácií akých len chce. Za svoj život skúsila snáď všetko a prežila toho omnoho viac akoby niekto v jej kraji mal. Porušila totiž pravidlá a išla mimo hranice viac ako raz. Nejakým spôsobom ju nikto nikdy nechytil, aj keď mala pekne namále. Skúsila si drogy, párty, alkohol, cigarety, sex. Všade sa cítila lepšie ako doma. O to väčšia motivácia k tomu, aby cvičila viac, učila sa viac a nakoniec zdvihla ruku a išla si za svojou vysnívanou budúcnosťou. Keď za to bojuje celý život, verí, že sa jej to podarí a nesklame samu seba.
