[ ás-tris e-ri-thas ]
 |
|
| |
vitality [ n/a ] × defense [ n/a ]
- Odmalička toho nemala veľa na tanieri, a tak sa zaobíde aj s najmenším obnosom jedla a vody. Na to, ako vyzerá, je veľkým prekvapením, že je veľmi vytrvalá. Dokázala by robiť ťažkú fyzickú aktivitu i hodiny. Možno nie práve najlepšie, no má odhodlanie. Aj keď je zarytá pacifistka, vie ako používať kosu alebo kosák. Zbraň vie držať v ruke v prípade, že by bola donútená ju použiť. Ak by radšej utiekla, dosiahla by značnej výhody, keďže je veľmi rýchla a obratná. Dokáže sa vyhnúť kadečomu a spolu s jej vytrvalosťou je pre ňu oveľa jednoduchšie prosto zdúchnuť a skryť sa, než bojovať späť. Ak by musela, minimálne je menším terčom a bolo by ju tak ťažšie trafiť. Nerobí jej problém sedieť na jednom mieste hodiny či sa vôbec nepohnúť. Ak by musela byť skrytá niekoľko dní, pravdepodobne by to prežila. Minimálne by nemala až také nutkanie ísť hľadať jedlo než iní ľudia, ktorí nikdy nehladovali. Tiež je zvyknutá robiť v akomkoľvek počasí, čiže jej nerobí problém pečúce slnko, ani neustávajúci dážď. Prekvapivo je jej imunita veľmi dobrá a len tak ľahko sa nenakazí. Vyzná sa v rastlinách a bylinkách. Nie je jej cudzia ani fauna. Tým aká je maličká sa ľahko dostane do malých priestorov. Dokáže sa schovať takmer kdekoľvek. Je kreatívna, ak má na to čas. Nebojí sa výšok a rada šplhá po stenách a oknách na strechy domov či dokonca po stromoch. Má veľmi dobrú pamäť na špecifické informácie. Rýchlo sa niečomu naučí, hlavne keď jej je to ukázané. Párkrát si to precvičí a nie je šanca, že by to len tak skoro zabudla.
- Astris je už na prvý pohľad veľmi maličká a mierne vychudnutá. Výškou tiež nesiaha vysoko nad zem, a tak skoro na nič nedosiahne. Nepredstavuje preto žiadnu fyzickú hrozbu. Rozhodne by teda nikoho nedokázala umlátiť svojimi drobnými pästičkami. Bola by skôr na smiech. Fyzického násilia sa dokonca i bojí, a tak sa mu snaží vyhýbať veľkým oblúkom. Je jedným z tých ľudí, čo sa okamžite otočia a utekajú iným smerom, keď vidia, že sa niečo deje. Okrem toho, že je veľký pacifista, je aj prosto veľmi milá a snaží sa byť so všetkými zadobre. Nenávidí hádky. Vždy robí všetko preto, aby ju mali ľudia radi, či minimálne mali na ňu neutrálny názor. Nepodlizuje sa a nehrá divadielka. Buď povie, čo má na jazyku, alebo radšej mlčí. Väčšinou je to ale to druhé. Nie je veľmi dobrá v robení priateľov. Je to taká šedá myška v rohu miestnosti, ktorá sa radšej tvári, že splynula so stenou, než by sa mala s niekým dať do reči. V istom ohľade je dobrosrdečnou, no nie nikým, kto by za niekoho položil život. Čo sa týka životu nebezpečných situácií, je zbabelec. Útek je pre ňu jediným východiskom. Kraj, z ktorého pochádza, hovorí za všetko. Nevyzná sa v technológii, nepozná zbrane, nevie plávať, nepozná medicínu. Má základy čoho potrebuje akurát tak zo školy alebo z práce. Radšej sa zameriava na intuíciu a logiku, než čokoľvek iné. V strese je jej myslenie chaotické a veľmi rýchlo zabúda. Jej priestorová orientácia je tiež priam… otrasná. Je veľkým prekvapením, že sa nikdy nestratila vo vlastnom dome.
- [ file 001 ] Žiť v Deviatke nie je ktovieaká krása. Už od malička pociťovala ťarchu, ktorú jej rodina vláčila na chrbte len kvôli tomu, že sa tam všetci narodili. V skutočnosti nebola plánovaným dieťaťom, no rodičia z nej boli šťastní tak či onak. Nebolo asi dňa, kedy by to mala v živote ľahké. Vždy sa niečo našlo. Nikdy nebol dieťaťom, ktorým tak veľmi túžila byť, keďže patrili takmer do najväčšej spodiny ich kraja. Nemala čas sa hrať vonku s kamarátmi, keďže pracovala odkedy si len pamätá. Škola sa tak stala jej najobľúbenejším miesto, kde podrobne študovala všetko. Túžila byť schopná nabrať čo najviac skúseností, aby sa dostala do vyššieho kraja. Nanešťastie ale nebola až taká múdra a času učiť sa mala čím ďalej, tým viac. Rodičia ju dokonca žiadali, aby sa pokúsila dostať zo školy a len pracovať. Peniaze boli vždy veľkým problémom. Hneď čo nejaké dostali, minuli ich na tie najbežnejšie veci. Astris sa školy ale nevzdala a naďalej dúfala, že sa jej podarí rodine nejako pomôcť. Menej jedla, aby mali ostatní viac sily a možno ešte menej spala, len aby sa učila. Hodiny trávila hľadaním lepšej práce, či minimálne takej, ktorá by ju úplne nezdierala. Nevyšlo ju to nadarmo, keď sa jej podarilo dostať do skleníkov a laboratórií ako asistentke. Síce nepomáhala s ničím vážnym a skôr upratovala alebo robila, čo jej bolo povedané, ale podmienkam, v ktorých dovtedy žila, to značne pomohlo. Mala viac času na seba i ostatných. Zistila, že miluje pliesť vlasy a sledovať západy slnka zo strechy domu. Mohla rodičov odbremeniť a zdieľať to s nimi. Ich vzťah sa tak celkovo zlepšil. Rozhodne sa stala o dosť šťastnejšou a naučila sa nájsť krásu v každodenných maličkostiach. Čas od času si dokonca mohla užiť nejaký ten voľný deň, čo pre ňu bolo veľkou raritou. Dokonca sa jej podarilo nájsť si nejakých tých priateľov. Jej odhodlanie sa tak stalo kľúčovým faktorom vo formovaní jej povahy. Stala sa odolnou voči veľa viac a naučila sa, že aj keď má rodinu, životom sa musí prebojovať sama za seba. Vedela ale, že ona sama žiadne deti mať nechce, nie pokiaľ žije v Deviatke. A tak jej chuť po štúdiu naďalej vrela v žilách. Nechcela si priznať, že sa jej nikdy nepodarí dostať niekde ako na univerzitu do Trojky. Zahalila sa v ilúzii, že sa jej to raz podarí a podľa toho aj žila.
