Anthony Dustin: Ták. Už je čas. *Povie si sám pre seba, keď prevádza posledné úpravy na svojom kostýme. Skontroluje čas na hodinkách, odpije si vody z pohára a je pripravený. Nechá si pripevniť mikrofón, a keď už je všetko hotovo, vykročí na pódium.* Dobrý večer dámy a páni. *Pozdraví publikum s úsmevom. * Dovoľte mi, aby som vás privítal pri rozhovore s víťazkou v poradí už 129. ročníka Hunger Games. Pre tento rok je to Nibswan zo Štvrtého kraja. A keďže ste už iste zvedavý, čo nám novopečená víťazka povie, ja to už nebudem zdržiavať. Poprosím Nibswan, aby sa pripojila k nám na pódiu. *Povie do mikrofónu a obzrie sa smerom, z kade by mala Nibswan prísť.*
Nibswan E. Finefeather: *Upravená, krásna ako nikdy predtým, no napriek tomu totálne duševne zlomená a na tabletkách sa rúti ku Anthonymu. Už nie je žiaden dôvod hrať akúsi z jej mentálnych hier na inú osobnosť, už je to len ona. Keďže hry skončili len predvčerom, vôbec sa necíti na sto percent vporiadku. Stále ju čosi bolí, a keby nie je zakrytá tonami šminkou, pravdepodobne ani nevyšla z nemocničnej izby, v ktorej ešte do dnešného rána pobudla. Je pravda, že posledný súboj s tým nepekným chlapcom z dvojky ju stál všetky sily, ktoré si ani nemyslela, že má. Vo výsledku vlastne bola akousi polomŕtvolou, ktorú len tak tak zachránili. Vďaka liečbe od psychiatrou sa ako tak dokáže psychicky udržať pokojná, no dokedy? Prichádza pred všetkých tých ľudí. Musí sa usmievať, musí byť rada a poslať jeden, či dva vzdušné bozky, ináč by ich urazila. Za normálnych okolností by ju to dokonca bavilo, no takto? Nie je na to ešte pripravená, nie teraz, nedostala dostatok času.* Ahoj Anthony. *Povie so širokým úsmevom, ktorý by možno nebyť tej tvárovej masky vôbec nebol plný zubov.*
Anthony Dustin: Vitaj Nibswan. *Pozdraví Nibswan, keď uvidí novú víťazku stáť vedľa neho na pódiu.* Pekný kostým. *Pochváli a žmurkne na ňu. Potom jej rukou ukáže kreslo.* Nech sa ti páči, posaď sa u nás. Veď to tu už predsa poznáš. *Povie jej prívetivo a on si tak isto sadne do kresla, ktoré je určené pre neho. Musí uznať, že je to poriadna zmena oproti prvým rozhovorom, kedy mala na sebe kostým baletky. *Začneme, dobre? *Spýta sa jej pre istotu, ak by mala nejaké dotazy, no nedá jej veľkú možnosť na reakciu pretože v zápätí jej už položí prvú otázku.*Ako by si zhrnula svoje počínanie si v aréne? Sú veci, s ktorými si nespokojná? Alebo prevláda u teba po tejto aréne spokojnosť. *Položí víťazke prvú otázku.*
Nibswan E. Finefeather: *Ach Bože! Nibswan si myslela, že už jej to sedenie hádam ani neponúkne. Napriek tomu, že by sa do sedačky najradšej zvalila ako doma vo vlastnej obývačke, musí tu byť slušná a príjemná. Preto tam len s veľkým premáhaním sedí dokonale vystretá, hľadiac s okúzľujúcim úsmevom na moderátora. Ku poznámke o šatách sa len len pousmeje, čo sa už pri tom predchádzajúcom úsmeve mohlo zdať ako nemožné... No zjavne nebolo.* Ďakujem pekne, aj ty si veľký fešák dnes. *Povie a prehodí si nohu cez nohu, aby vyzerala ešte zvodnejšie než predtým. Je rada, že konečne nemusí byť tá dobitá malá ustráchaná dievčina, tá je už dávno preč. Teraz môže vravieť svoje názory nech sú akékoľvek. Začína teda na svoj názor na arénu.* Myslím, že ja nikdy neodsudzujem vlastné konanie. Rozhodla som sa vždy tak, ako mi kázal môj rozum. Neviem, prečo by som sa mala hanbiť za niečo, čo som vtedy tak cítia. Keby som sa však spätne mohla vrátiť a opraviť jednu svoju chybu, ktorej som sa dopustila, bolo by to to, že by som do finálového súboja vložila viacej energie. Teda viac energie do boja. Vtedy som bola nie celkom... *Dokelu čo im má povedať, že jej hrablo z jej vlastných klamstiev?* Dosť vyspatá. Bola som vlastne veľmi unavená a zlomená z toľkých dní v aréne, že som nevládala.
Anthony Dustin: Ooo, ďakujem. *Zasmeje sa keď ho pochváli. To počas jeho rozhovorov neurobil ešte ani nikto. *Zvedavo počúva, čo Nibswan odpovie.* Takže viac energie. *Zopakuje po nej ako papagáj.* Chápem ťa. V aréne určite nebol čas na spánok, no myslím, že po príchode domov to budeš môcť napraviť a spať koľko len budeš chcieť. *Povie a keď zhodnotí, že už nemá čo dodať k svojej prvotnej otázke, rozhodne sa, že prejde na ďalšiu, ktorú ma na svojom zozname.* V aréne si si očividne získala sponzorov. Čím si ich podľa teba naklonila na svoju stranu? *Spýta sa.* Je to prevažne o vzhľade, alebo prevažujú skôr schopnosti? *Dodá.*
Nibswan E. Finefeather: *Keby mohla, najradšej by pri spomienke o spánku sama teraz zadriemala, no to neprichádza do úvahy. Musí byť milá šarmantná a okúzľujúca, čo vôbec nie je príjemné po tom, čo vás takpovediac vzkriesili z opantania smrti. Díva sa na Anthonyho, no vôbec sprva nechápe jeho otázkam. Musí si ich nechať prehnať hlavou a rozložiť ich na najmenšie a najdrobnejšie časti, aby sa uistila, že nespraví akúsi blamáž pred národom v štátnej televízií.* Získať sponzorov pre mňa bolo ľahké, no nie takou cestou, ako to znie. Asi som znela ako namyslená štetka, ktorá nie je vďačná, no opak je pravdou. Ku tomu sa ale ešte dostaneme, teraz od začiatku. V sponzorov som ani nedúfala, všetko prišlo tak náhle. Možno sa nado mnou zľutovali, lebo som bola sama na všetko, nemala som žiadneho spojenca. Takýto splátcovia sú vždy oslabení, možno to je dôvod, prečo ma milí ľudia z kapitolu podporili darmi. Veľmi pekne im touto cestou ďakujem a musím povedať, že im budem nadosmrti ich dlžníčkou. Čokoľvek by jeden z tých ľudí potreboval, vždy pomôžem ako budem môcť. Nebojím sa ani manuálnej práce. *Zavtipkuje nazáver, hoc si nevie predstaviť samú seba ako drží metlu, nieto ešte zametá, či upratuje, alebo robí celkovo niečo pre blaho niekoho iného.*
Anthony Dustin: Takže manuálne práce? *Zasmeje sa.* Dáj si bacha, aby to niektorí ľudia nezobralli naozaj vážne. Tu v Kapitole je všetko možné, a aj keď si určite nezávislá žena po tomto preslove by som si dal bacha, či sa niekto nepokúsi urobiť si z teba otroka. *Povie.* No čo keby sme sa trochu posunuli v čase. *Začne keď sa uspokojí s odpoveďou od Nibswan.* Síce Hunger Games pre tento rok skončili, ale ty máš život ešte len pred sebou. Čo máš v pláne robiť po odchod z Kapitolu?
Nibswan E. Finefeather: *V momente kedy sa dokonca prestane tak veľmi usmievať kvôli bolesti sa ku nej dostáva ďalšia otázka a ona musí byť pani dokonalá a milá. Preto skrz všetku bolesť použije ten najšarmantnejší úsmev aký dokáže vyplodiť a pokračuje v debate.* No tak to zas hádam nie, určite zas nie som až tak zbehlá v ručnej práci, aby si ma niekto najal ako otroka. Keby aj, určite by ma čoskoro vyhodil za to, že som nešikovná. *Zase sa uchechtne, hoc v duchu je prázdna a unudená. Možno takýto bude celý život po hrách. No amen!* Po hrách by som sa rada venovala tomu, čo ste videli aj v samotných hrách, a to je balet. Ono bolo celkom dosť ťažké nepreniesť toto umenie do boja, častokár mi to ponúklo únik zo sveta násilia a spíjemnilo mi to krušné chvíle, ako napríklad počas záverečného súboja. Možno otvorím nejaké tanečné kurzy pre deti u nás v štvorke, teda ak by bol záujem.
Anthony Dustin: Zase až taká nešikovná byť nemôžeš, vyhrala si predsa Hunger Games a to nedokáže len tak hocikto. veď si vezmi koľko ľudí pri nich už zahynulo. Aj to sa ráta. *Povie a snaží sa jej pridať na sebavedomí, pretože z týchto slov mu to príde skôr ponižovanie samého seba, na čo u profíkov nie je zvyknutý. *Takže balet, to je zaujímavé. *Poznamená.* A ešte k tomu tanečné kurzy. No myslím, že ako víťazka nebudeš mať o nových žiakov núdzu. *Poznamená s úsmevom.* A keď sme už pri tej budúcnosti. Tešíš sa na mentorovanie budúcich splátcov zo Štvrtého kraja?
Nibswan E. Finefeather: Viem aké to je, keď ste na arénu sami, bez akejkoľvek pomoci mentora. *Nadškrtáva jej negatívny postoj a chladné city smerom ku Theodorovi, ktorého tak nenávidí a to nielen zato, že sa počas celého trvania arény neuráčil poslať ani jednu hlúpu minerálku... Celkovo ten starý chlípnik a milovník rýb v jednom je pre ňu moc pod úroveň na to, aby sa o ňom bavila takto verejne. Za to téma o jej mentorovaní ju nadchla o čosi viac.* Teším sa na mentorovanie a určite budem nápomocná akokoľvek to pôjde, aby som pomohla našim krajanom ku sláve a ku úspechu v hrách. *Kecá, určite ich bude ignorovať, aby bola vždy tou jedinou žijúcou ženskou víťazkou štvorky. Vlastne až teraz si uvedomila svoj status. Je akýsi unikát, jedna na celej planéte a to sa jej sakra moc páči!*
Anthony Dustin: Muselo to byť ťažké. *Snaží sa ju poľutovať a ďalej ju počúva.* No tak ja ti prajem, aby sa ti to mentorovanie nie len zapáčilo, ale aby sa ti aj darilo a aby si pomohla splátcom zo Štvrtého kraja k ďalšiemu víťazstvu. *Povie s úsmevom a na chvíľu sa zamyslí, ako to asi bude vyzerať, keď bude Nibswan mentorovať a medzi víťazmi bude opäť Štvrtý kraj. No rýchlo sa spamätá a vráti sa do reality, aby položil ďalšiu otázku.* Tešíš sa na turné víťazov, ktoré sa bude konať hneď po nasledujúcom ročníku Hunger Games? Predsa len, na tom predchádzajúcom Štvrtý kraj chýbal, takže na tomto to máš šancu napraviť, a takisto si urobiť nejakú tu popularitu v ostatných krajoch. *Zhodnotí jej šance na turné.*
Nibswan E. Finefeather: *No to iste. Už teraz sa ide roztrhnúť o návštevu tých sociek od päťky vyššie... Radšej by si odrezala vlastnú nohu, než tam išla trapošiť ako moc je jej ľúto to, že im zabila deti. Veď jej to ani sakra nie je ľúto! Keby to mohla urobiť, urobí to znovu, no to zrejme v tejto časti hier Capitol počuť nechce. Natíska sa teda otázka, čo odpovedať? Nibswan povie toto:* Popoluaritu v krajoch neviem či získam, pretože neviem, či mi niektoré kraje dokážu odpustiť za to, čo som všetko v aréne porobila. Musíte však pochopiť, že všetko to bolo len pud sebazáchovy, za normálnych okolností by to rozhodne takto nedopadlo, keby nemuselo. *Možno by to dopadlo ešte horšie. Nibswan nenávidí deti, ktoré sa snažia byť hrdinami, zabila by ich asi ešte s väčším pôžitkom.*
Anthony Dustin: Ale tak teraz to budú horúce hlavy. Ale keď to napätie po tejto aréne opadne, možno budeš prekvapená, koľko sympatizantov si môžeš medzi Panemčanmi získať, aj keď jasné, nemôžem to tvrdiť na sto percent. *Povie a snaží sa ju povzbudiť s novými fanúšikmi, aj keď profíkovi sú kraje začínajúce číslicou väčšou ako štyri pravdepodobne ukradnuté.* Ale vráťme as ešte k aréne na chvíľku dobre? Ak teda môžme. Niečo ma totiž napadlo. *Povie a snaží sa pohľadom ospravedlniť za to, že tak skáče po dejovej línii.* Čo hovoríš na ten Kapitolský útok so zmrlinovými panáčikmi? Očividne boli všetci splátcovia týmto útokom zaskočený a nevedeli, čo majú robiť.
Nibswan E. Finefeather: *Anthony už nemohol vytiahnuť väčšiu hlúposť, práve siahol na dno klišé, ktoré ani nevedela, že môže existovať.* Bol to môj najhorší deň v živote, takže tvorcovia odviedli dobrú prácu. *Usmeje sa tak trochu šialene, čo je veľmi trápne, lebo vidno, že by ich najradšej postrieľala.* Rada by som vedela, ako ich vytvorili, lebo bolo to niečo tak reálne, tak skutočné... Na akej báze to vôbec fungovalo? Možno sa s nimi nejako spojím a spýtam sa ich na to, no ani v skutočnosti neviem, či chcem počuť odpoveď. Možno by bolo lepšie na to všetko zabudnúť a tváriť sa, že to vôbec neexistovalo a žiť spokojne ďalej. *Určite to z hlavy len tak nevymaže, nepôjde to. Ten útok ju bude mátať v nočných morách spolu s tým, ako si musela prechádzať nožom po tvári, aby sa mohla vôbec nadýchnuť.*
Anthony Dustin: Tak vieš, to je ich úlohou, aby ste nemali všetko v tej aréne až také jednoduché. *Poznamená akoby len tak na okraj.*A s tým vytvoren´m sa budeš musieť vážne obrátiť na tvorcov, aj keď neviem, či ti to povedia. Veď vieš, možno je to to nejakéich tajomstvo. A to zabudnutie asi nebude ľahké, no verím, že sa ti to podarí. *Usmeje sa a ďalej už o tvorcoch a kapitolských útokoch mlčí.* A ešte posledná otázka pred tvojou korunováciou. Tentokrát to už nebude nič z arény ale niečo osobnejšie ak nevadí. *Povie hoci mu je názor splátkyne úprimne ukradnutý, keďže jej hneď položí ďalšiu otázku.* Máš tam u vás v kraji nejakého fešáka, ktorý už teraz horí nedočkavosťou kedy ťa zase uvidí? *Spýta sa pozornejšie sa na ňu zadíva.*
Nibswan E. Finefeather: Určite môj otec, ak sa dá rátať za fešáka. Pozdravujem ťa tati! *Zakýva štýlom päťročného decka do kamery, zatiaľ čo tam predvádza tento lacný humor, pretože očividne na nič lepšie nemá. /Hádam to už končí./ Zaželá si vo svojej hlave. Prakticky by sem vôbec neprišla, keby nemala dostať korunu. Stále čaká na jej veľký moment, kedy príde nová prezidentka a korunuje ju.* Ináč nemám naozaj nikoho, čo ale neznamená, že niekoho chcem. Po všetkom tom dianí v hrách potrebujem byť pár dlhých mesiacov sama, pochopiť čo sa dialo a utriasť si hlavu, lebo inak sa zbláznim. *Nevedno, či sa dá byť väčší šialenec, než je teraz, no nevadí. Hlavne, že každou sekundou sa blíži rozhovor ku koncu.*
Anthony Dustin: To je milé. *Skonštatuje keď vidí, ako víťazka kýva do objektívu svojmu otcovi na pozdrav. /Toto ešte robia teenageri? Ja som si myslel, že tí rodičov nenávidia a plánuju, ako od nich čo najskôr zdrhnúť. Ale v krajoch to majú asi inak/ Pomyslí si a potom tú myšlienku jednoducho vytesná z hlavy.* To je pochopiteľné. Čas a pokoj je najlepší liek pri zotavovaní sa. *Povie a tým vlastne ukončí svoj rozhovor.* Ták, mám pre teba radostnú správu. Moje otázky sa skončili a teraz je na rade, aby som privítal medzi nami veľmi váženú osobu. Prosím, dámy a páni, privítajte dnes večer medzi nami pani prezidentku Cerys Alsephyte Smyrna, ktorá oficiálne korunuje našu novú víťazku. *Vstane z kresla a začne tlieskať spolu s publikom.*
Cerys Alsephyte Smyrna: *Jak se ozve její jméno, se vznešeným úsměvem a za klapotu jejích vysokých bot se elegantními, dlouhými kroky přesouvá do středu pódia. Odměřeným pohledem si prohlédne vítězku a letmo pozdraví moderátora. Při zářivém úsměvu odhalí oslnivé zuby a nechá znít svůj omamný a jemný hlas.* Vítám Vás tu při tak úžasné příležitosti. Naše napínání skončilo, letošním zázrakem se stala oslnivá a mladá dívka Nibswan, která zajisté splnila všechna naše očekávání. Čtvrtý kraj se může opět radovat, smutné a prázdné místo bylo opět zaplněno. *Tón jejího hlasu poměrně chladne, jak o tom mluví. Úsměv zůstává přesvědčivý i po tu dobu, co uchopí do ruky korunu. Dlouze si jí prohlíží, nejradši by jí nasadila na hlavu sama k sobě. Lehce dopluje v dlouhých šatech k Nibswan a zlehka jí usadí korunu na hlavu.* Doufejme, že budeš příkladnou vítězkou, plnící své formality a povinnosti. *V očích se jí zaleskne jakási přísnost a chlad.* Gratuluji. *Doplní k ní tiše za ohlušujícího potlesku. Bez sebemenší změny na tváři se usadí do svého křesílka, připravená si připomenout zářné okamžiky z 129. her.*
Nibswan E. Finefeather: *Hry a tento trápny rozhovor ju tak zaneprázdnili, že už naozaj zabudla na prezidentkin príchod. Postavila sa značne neskôr, než sa patrí, no hádam ju za to všetky tie bulvárne deníky nerozsekajú. Aj ona je len človek. Slová chvály z prezidentkiných úst sú niečo ako balzam na jej doráňanä dušu. Celkom jej to padne vhod, keď ju velebí samotná hlava štátu. Nibswan sa ani nestihne uvedomiť a už má na hlave korunu. Je trochu ťažšia, než čakala, no nie je to nič, čo by po tom všetkom vraždení nedokázala zvládnuť.* Svoje povinnosti si budem veľmi rada plniť. Ďakujem Vám, naozaj si to vážim. *Prenesie dojato nad slovami uznania jej výhry. Možno prvý človek, čo ocenil všetku tú tvrdú drinu.*
Opět tu zde je slavnostní uzavření Hladových her. Poslední rozhovor s nejnovějším vítězem a fanouškové svojí favoritku naprosto žerou. Jako pokaždé se nikdo v sále nevyhne rekapitulaci s nejlepšími zážitky z arény. Korunovace byla dokončená a všichni jsou pohodlně usazeni na svých místech. Teď už nastává jediná chvíle, kdy se místnost zatemní a za křesly s Anthonym a Nibswan vyjede plátno a začne se s projekcí. Opět nevynechávají ani 10 minutové reklamy z módy, parfémů, podniků atp... Dokonce se objeví upoutávka na blížící se Hunger Games fest, které se zdají být plně nabité. A posledně přichází kapitolské logo, odpočítávání a REKAPITULACE HER začíná.
Anthony Dustin: *Tak isto ako všetci prítomný v štúdiu po stiahnutí plátna uprel pohľad na plátno a nemohol odtrhnúť od neho zrak. Aj keď na začiatku mal problém práve opačný, keďže na reklamy náladu vážne nemal, dosť, niekedy až priveľa ich je aj v televízii ale tvorcovia si to tak želali a on s tým jednoducho nič nespraví. No akonáhle začne rekapitulácia, už má jeho plnú pozornosť. Sleduje počínanie si splátcov a snaží si predstaviť, ako by asi vyzeral on na ich mieste a koľko dní by dokázal vôbec v takej aréne prežiť. A tak keď je rekapitulácia na konci je sklamaný, keďže on by si ju prial dlhšiu. A však určite nikto z tvorcov nebude robiť rekapituláciu trvajúcu dve hodiny, o tom môže len snívať. A tak keď skončí rekapitulácia a premietacie plátno opäť niekam zmizne, neostáva mu už nič iné, ako len túto ceremóniu ukončiť.* Dámy a páni. *Odkašle si.* Dovoľte mi, aby som týmto ročník, s poradovým číslom stodvadsaťdeväť ukončil. Dúfam, že ste si túto arénu užili a že sa vám rekapitulácia páčila aspoň tak ako mne. A tak pevne verím, že sa už tešíte na ďalší ročník. No nezabúdajte, že nás čakajú Pentagames, takže môžme očakávať, že si tvorcovai pre nás pripravia niečo výnimočné. A však čo, to môžme len hádať. A s touto filozofickou otázkou by som to ukončil. Dobrú noc priatelia, dobrú noc Panem. *Prednesie záverečnú reč a potom jednoducho odíde do zákulisia za hlasného potlesku, kde si strhne z kostýmu mikrofón a zmizne v šatni určenej pre moderátorov.*
