[ zefyrus phrantomb ]
Player: Fenhrier
FC: Matthew Gray Gubler
|
Contact: roman.ladi1@gmail.com
Age: 16 deceased - prostřelený krk: S. Echelon
Token: List od Cosa Nostra v italštině
|
Zase preto, lebo má rád prácu okolo vinice neznamená, že je nejaký slaboch, alebo čo. Sakra, je to rodák Prvého kraju, ťažko trénovaný profesionál o výške dvoch metrov a sile troch koní. Otĺkať sa s niekým vie prakticky odjakživa. Brániť svoju česť a hlavne drzý slovník Primaveri za pomoci svojich mocných rúk dokázal už od ranného detstva. Začalo to tým, že ve škole šmaril spolužiaka do brucha za to, že si dovolil nesúhlasiť s ich šikanou. Čo to už len má znamenať? Keďže povaha jeho a jeho dvojičky sa nezmenila, túto zručnosť musel naďalej v hojnom množstve používať, aby nedostali kopanec do ich dokonalých malinkých noštekov. Zephyrusovi netrvalo až tak dlho, kým sa naučil uštedriť perfektný úder hoden ma jstra pouličných bitiek. Možno je za to zodpovedná aj jeho ostrá navervovanosť, čo sa teda týka jeho prílišnej sebamotivácie do fyzických konfliktov. Stačilo pár odporcov jeho dokonalosti a on sa na nich po hoci len pár pokusoch dokázal naučiť, kam presne človeka kopnúť, aby skuvíňal od bolesti ako choré zdochýnajúce šteňa. Trafiť niekomu krk, keď to nečaká, rozbiť nos, zlomiť rebro, či udrieť ranu pod pás mu nerobí sebemenší problém. Jeho špinavá povaha zamorila jeho svedomie rýchlo a bez akýchkoľvek prekážok. Bola to ako rádioaktivita, uniknutá z poškodenej jadrovej elektrárne, čo bez toho, aby uberala zo svojej intenzity a sily, sa šírila do okolia jeho psychiky a kompletne ju premenila na emocionálnu pustatinu prahne po násilí na prevažne slabších jedincov. Utekať pred niekým síce nikdy nebol jeho štýl, ale dokáže i to. Nenaučil sa to v tréningovom centre, pretože tam kladú dôraz hlavne teda na silovú časť prípravy na Hry, ale doma, pri práci vo vinici s naučil rýchlo uháňať medzi množstvom stromov. Teda naučil, jemu to dosť išlo samé od seba, dá sa povedať. Už ako krpec Zephyrus nosil svojmu otcovi niektoré veci, čo si zabudol doma. A keďže mnohokrát bol už veľmi vzdialený od chalupy, musel sa fakt poponáhľať, aby stihol aj doručiť potrebný materiál a aj stihnúť vyučovanie v škole. V polohe poslíčka sa síce nerád, no stále nachádza. Je prvý, kto musí utekať do obchodu, ak jeho mamka zabudne nakúpiť potrebné potraviny na nedeľný obed. Je možnosťou číslo jedna, keď sa niekto musí obetovať a rýchlo doniesť nejaké víno z pivnice pre vzácnu návštevu. Je to celkom voprus, ale čo narobí. Takto sa teda stáva majster behu na krátke a stredné vzdialenosti. Nevedno, na čo mu to bude v aréne, keďže profíci väčšinou pred nikým neutekajú. Skôr sú tí, pred kým by mali utekať druhí. A niekým takým Zephyrus bez väčších pochýb je. Nesúhlasiť s jeho myšlienkami sa rovná pre odporcu trestu smrti, a to poriadne bolestnému. Z arzenálu širokej škály zbraní, čo sa naučil vo výcvikovom centre ovládať, sa mu najviac pozdávajú strelné zbrane. Zastreliť niekoho na diaľku je tak nehorázne bitchy, až mu to príde vtipné. Jeho skill s lukom je viac než obdivuhodný, s kušou možno ešte viac než to. Zamieriť dokáže veľmi rýchlo, za nízkej viditeľnosti a dokonca i za horších poveternostných podmienok. Pevné ruky, čo sa netrasú sa žiadnych podmienok a vedia veľmi dobre koordinovane poslúchať jeho rozkazy, sú najmä pri tejto disciplíne veľmi žiaduce, a tak je veľmi šťastný, že je práve on ich majiteľom. Okrem tejto zbrane celkom dobre korešponduje s hocičím, čo je zamerané na presnosť. Možno nejaké tie oštepy, fúkačka s jedovatými šípkami – veď to poznáte. Keď bude veľmi zle, dokáže niekoho zakolať aj dýkou, nožom. V tréningovom centre sa naučil nielen mlátiť sa, vykryť silné útoky, strieľať s milimetrovou presnosťou, no čosi pochytil aj z prežitia v prírode. Bavilo ho to najmä preto, lebo vždy mal nejaké to nadanie na biológiu a chémiu. Mal ku tomu samozrejme vrodené citové väzby, pretože keď váš otec vyrába drahé vína, destiluje alkohol, ste proste odkázaný na to, aby vás to zaujímalo. Rastliny po mene síce nepozná, ale vie ich zaradiť do dvoch zoznamov: jedovaté a jedlé. V krajnom prípade si určite bude vedieť nájsť aj potravu v podobe červíkov či niečoho, čo by ostatní možno nedali ani len do úst. Je to tak trochu maniak na tieto adrenalínové veci, takže nebude to pre neho až taký veľký problém, ako by sa mohlo na rozmaznaného fagana z Jednotky zdať. Je veľmi mentálne nezávislí od spoločnosti iných ľudí. Je totižto len veľmi málo ľudí, čo si zaslúžia jeho ctenú pozornosť a nemá chuť im streliť facku, alebo ich mentálne ničiť. Zephyrus je inak dosť vytrvalý jedinec, mimo teda vzťahov s ľuďmi. Jedna z jeho najväčších síl ,podľa jeho slov, je prepojenosť so svojou sestrou. Nevedno, či je to nejaké veľké plus do hier, ale fakt s ňou dokáže na nejakej inej mimotelovej úrovni komunikovať. Vie vycítiť ako sa cíti, či nemá s niečím problém, alebo i to, či je hladná a smädná. Je to naozaj niečo veľmi jedinečné, čo podľa toho, čo teda počul z nejakých televíznych relácií, alebo z toho, čo čítal v časopisoch, sa občas medzi dvojčatami môže diať. Okrem iného, sa po vzore ich vzťahu dokáže dobre dostávať do myslí druhých ľudí, a tak predpovedať ich emócie, ktoré môže neskôr zneužívať. Je to veľmi dobrý empatik a psychológ.
Povedzme si, že charizma z neho úplne tak nejako nevalí. Alebo ak aj áno, tak ju z nejakých príčin veľmi dobre potláča. Kamarátov si získava veľmi ťažko, pretože jeho kritériá sú často príliš vysoké na to, aby nimi niekto prešiel. Dialo sa to tak aj v škole, kde mal len pár veľmi dobrých kamarátov, niekoľko takých priemerne obľúbených spolužiakov a ostatný zvyšok teda dosť hate-oval a pravidelne šikanoval. Možno by som mohol zmieniť i tento fakt. Je o ňom rozšírené, že si rád dokazuje svoju moc nad inými tak, že ich ponižuje. Nie vždy je to len psychické, vo veľkej väčšine prípadov to prechádza i do telesného ubližovania, či vyhrážania fyzickou likvidáciou, ktorej je Zephyrus schopný. Niekto v aréne by sa mu možno za to rád pomstil, alebo si nebude vedieť nájsť spojenca, ťažko povedať. Vôbec nevie zakladať ohne. Dá sa povedať, že ohňa sa v istom štádiu dokonca i bojí, hlavne teda keď ho nemá pod kontrolou a nevie ho v prípade potreby urýchlene zahasiť. Keby má v aréne umrznúť k smrti, alebo si zapáliť oheň, pravdepodobne umrie. pokúšať sa síce môže, no nikdy sa na to nesústredil, zrejme mu to spolu s hľadaním zdroja pitnej vody prišlo moc low-end, pre socka kraje, však viete. Skôr než nejakú vodu nájde, bude očakávať od sponzorov, že mu niečo pošlú, pretože je možno trochu viac namyslený, než ostatní. Teda ak sa to dá nazvať namyslenosť – ide skôr o prehnané spoliehanie sa na svoje vlastnosti, v tomto prípade krása, pôvod z nóbl kraja. S tým, že pochádza z jednotky súvisí aj to, že je dosť navyknutý na dostatok všetkého, čo kedy potreboval. No povedzte, kto je už len v jednotke chudobný? Nemusí mu nikto práve prinášať pečené holuby pred ústa, ale tak pokiaľ nemá zdroj potravy na dosah, je nervózny. Rovnako to funguje aj s vodou, či hocičím iným, o čom sa domnieva, že to v tej chvíli potrebuje. Je trucovitý, čo sa týka rád okolia a máva celkom nervové výbuchy, keď dlhšie obdobie nejedáva. Dá sa to zhrnúť asi tak, že je to vlastne celkom obyčajný chlap, čo v transkripcií znamená, že je to len veľké nevyspelé dieťa, čo tak trochu aj keď s tým nesúhlasí, potrebuje pozornosť a starostlivosť niekoho iného. Ešte aj v lone matky sa jeho dvojčaťu Primavere vodilo lepšie. Zatiaľčo je ona tá dokonalá, perfektná ľudská bytosť, tento chlapec mal toľkú smolu a narodil sa s výrazne oslabeným sluchom. Tento zmysel mu pravdepodobne nebol súdený, lebo pri hre so svojou sestrou si raz dokonca poranil ľavý ušný bubienok, odvtedy počuje len na pravé ucho, a aj to len do istej miery. Jeho sluch je postihnutý tak na 40-50%. Vie čo-to odčítať z pier, pretože sa bojí, že raz ohluchne úplne. Každý v jeho prítomnosti musí hovoriť trochu nahlas, ak sa s ním chce porozprávať v hlučnejšom prostredí. Našťastie, na rozdiel od iných nahluchlých, nerobí hlasné zvuky, ktoré by si sám neuvedomoval. Pláva-NIE! Vie sa udržať na vodnej hladine, ale tomu z velikánskej časti vďačí svojej nadmernej výške, než svojmu skillu v plávaní. Aj keby teda nemá pôdu pod nohami, možno sa nejakými epileptickými manévrami udrží na hladine, prepláva pár metrov, no rozhodne to nebude žiaden rýchlostný rekord. Preferuje skôr beh, alebo keď tak chôdzu, ako spôsob presunu medzi dvoma miestami. Aj keď mal milión možností to zmeniť, nechcelo sa mu. Na bazén v tréningovom centre sa takmer vždy úplne vykašlal, pretože voda bola moc studená a celé to tam nebolo zrovna moc „comfy“. Chlad predsa nie je príjemný nikomu, všakže? Pri Zephyrovi to platí trojnásobne tak, hlavne po tom, čo si ešte aj v lete dáva dlhé rukávy, pretože čo keby vietor?
Je tak trochu malou záhadou, že výsledok krátkeho manželstva pána a pani Printemps boli práve dvojičky. Často si vravievali, že dve sú vždy lepšie ako iba jedno, a že pán Printemps je proste tak šikovný vo všetkom, čo robí, že aj toto sa mu podarilo na prvýkrát. Niekomu to môže prísť vyslovene ako niečo proti prírode, nadiktovať si, koľko potomkov sa vám narodí, no sú to len trápne reči od ľudí, čo závidia to šťastie, ktoré bolo tejto rodine dopriate. Možno je za tým šťastím skrytá silná arogancia, čo si už niekoľko generácií v ich rodine vštepujú tým, že posielajú svoje deti do výcvikového centra, aby sa premenili na profesionálnych vyvolených (neznamená to, že sa aj do Hier dostali, zväčša mali veľkú smolu a niekto ich pri dobrovoľničení predbehol). Viete, iste to poznáte aj z reálneho života. Tým najnafúkanejším sa skrátka vždy bude dariť najlepšie. A výnimkou nie sú ani dvojičky Primavera a Zephyrus, výstavný klenot rodu Printempsovcov, ktorý na svoje dve „malé“ poklady nedá nikdy dopustiť. Ich malí anjelici pritom vôbec nad hlavami nemajú takú jasnú svätožiaru, akoby rodičia chceli, alebo možno aj pod silnou vsugeráciou mohli vidieť. Ale poďme poporiadku. Tieto dvojčatá sú odjakživa veľmi silno prepojené svojimi mysľami. Nevedeli si to nikdy vysvetliť, ale často dokážu odhadnúť náladu, cítenie toho druhého bez toho, aby sa na seba čo i len pozreli, či zdieľali tú istú miestnosť. Je to niečo, čo od veľmi skorého detstva vedeli využívať vo svoj prospech. Od nevinných podvádzaní pri kartovej hre, až po už vtedy rozvinuté základy nejakej tej spoločenskej šikany. Vedeli sa vždy dokonale zhodnúť. Dokonca aj keď ich za nejaký ten prečin „vyšetrovali“ každého zvlášť, mali toľké šťastie, akoby to teda niekto mohol nazvať, že sa dokázali presne trafiť a dokonale zapadnúť do vymyslenej výpovede toho druhého. Roky plynuli a oni rástli bok po boku spolu a len do horšieho. Síce doma sa dokázali premôcť a byť poslušní, všetok ten útlak osobnosti si museli niekde vybíjať. Tréningové centrum ich naučilo do života veľa vecí. Jednou z nich bola pýcha, čo teda rozhodne spolu s celou ich perfektnou rodinkou neúnavne neskrývajú. Ani sa len nesnažia pôsobiť priateľsky na ostatných. Keďže ich rodičia sú vinári celkom na úrovni, s vlastným domácim podnikom, za fľašku rizlingu sa im vždy prepieklo takmer všetko. Takže všetko, čo kedy robili, dokonca i stále robia, zostáva bez väčšieho povšimnutia zo strany okolia. Kradnutie sladkostí, hračiek prerástlo do väčších konfliktov, vyhrážanie sa, bitky. Spolu s rastúcou silou prichádzalo i rastúce sebavedomie a pocit nepremožiteľnosti. Ako pätnásťročný dokázali zarábať peniaze takým spôsobom, že si vyhľadávali pár outsiderov, od ktorých brali výpalné výmenou za fyzickú ochranu. Nikdy nikomu z nich ale reálne nepomohli. Bol to len spôsob, ako niekoho fakt zúfalého s bohatou rodinou ošklbať o menší obnos peňazí. Lenže malé čiastky drobných mincí sa zrátali a oni mohli na sklonku šestnásteho roku života začať s niečím celkom novým, na vyššom mieste v rebríčku spoločenskej neakceptovateľnosti. V Prvom kraji je život celkom easy, to všetci dobre vieme. Ľudia sa narozdiel od takej Desiatky či Dvanástky skôr vedia zabaviť, a tak zohnať drogy nie je sebemenší problém. Zephyrus sa vôbec nenahneval, keď jeho ctená sestrička rozbila dobre našetrený bank za trochu heroínu. Dá sa povedať, že sám prišiel s nápadom ho trochu rozriediť a poponúkať pár psychicky slabším jedincom, ktorý si dopredu vyhliadli v škole, akadémií, zo susedstva… Prvú dávku rozpredali na domácej párty, čo poriadali s „vybranými“ osobami pri príležitosti zberu hrozna v ich viniciach. Alkohol a drogy – to je najlepší spôsob ako z niekoho učiniť notorika. Okolo polnoci boli dvojčatá jediné triezve osoby v dome, pomaly povynášali tie socky zo svojej chalupy. Zephyrus sa doteraz chechce na tom, ako sa ani neobťažoval ich prebúdzať. Len ich zobral pod pazuchu a zaviedol na verandu, pred dvere, na čo následne zazvonil na domový zvonček a stratil sa v tme. Takže to by sme mali skupinu „hrdinov“, ako si to sami pomenovali. Následne ešte vytvorili mnoho ďalších, po každej droge pomenovali jednu grupu závislákov. Sieť sa výrazne rozrástla, poslední v reťazci sú zatiaľ ľudia závislí na ópiu, v kuloároch nazývaní „Makovice“. Napriek tomu, aký mocný chemický arzenál skrývajú doma pod posteľami, okrem alkoholu, v podobe vína a cigariet nič z toho nikdy neužili. Nemusia skúšať nič, na čom by im potom mohol zostať akýkoľvek druh závislosti. Sú až moc psychicky silní na také hlúposti. Skôr strategicky a múdro uvažujú a sťažujú život druhým, pretože to je to, čo je pre nich skutočná zábava. Jednou zvláštnosťou je, že Zephyrus nikdy netrénoval so svojou sestrou. Trénovali síce paralelne, každý v ten istý čas, no nikdy na tom istom mieste v tréningovom centre. Možno si ju nechce asociovať ku ničomu, čo by mohlo súvisieť s Hrami. I keď cíti, že rodičia by z oboch mali radi víťazov, vždy bola ako tá krehkejšia braná práve Primavera, čo ho možno trochu zaráža. No teda, nie priamo to samotné pomenovanie, ale spôsob, akým sa ju snažili ochrániť pred ranami osudu bol niekedy vskutku prehnaný. Nedá sa však povedať, že by jeho radi nemali či ho nejako separovali zo svojej rodičovskej lásky. Len skrátka keď prichádza na ich favorita, tak je to práve jeho dvojička, ktorá je preferovaná. Paradoxne bola vždy práve ona tá, čo bola do morku kostí skazená a zaťahovala dokonca i Zephyrusa do zlých rozhodnutí. On sa im neštítil, ale povahu nemá rozhodne tak zlú. Keby boli rozdelení, je len málo pravdepodobné, že by z neho vznikla taká istá negatívna osobnosť, akou je teraz. Má veľkú fyzickú silu, no reálne ho kdesi moc moc hlboko v duši ju nebaví používať. Rád síce vidí ostatných trpieť, ale v rukách iných, nech sa s tým nemusí paprať on. Skôr, než nejaké bitky, sám od seba rád vyhľadáva prácu vo viniciach.
