abilities
Roky v Jedenástke ju naučili veciam, ktoré ani ako schopnosti nepovažuje, sú každodennou súčasťou jej života. Odolnosť, schopnosť pracovať dlhé hodiny bez prestávky a stráviť dni vo výškach korún stromov boli len jedny z nich. Vo výškach sa vždy cítila príjemne, akosi nad vecou. Miluje šplhanie a skrývanie sa pred povinnosťami, aspoň na niekoľko minút denne. Drsné dlane s mozoľami sú presne to, čo jej dovoľuje liezť bez akýchkoľvek problémov. Zvykla si na to byť bez energie a v bolesti, nútená urobiť ešte jeden krok, vydržať ešte ďalšiu hodinu, ísť na úplný koniec jej síl a ďalej, len aby dokázala seba a svoju rodinu udržať nažive. Nikdy to nebolo priamo na nej — tá zodpovednosť. Najprv to bol jej otec a následne jej matka s bratom. Z nešťastia, že sa o ňu niekto iný musel starať, sa donútila byť lepšia. Trávila viac času vonku, naučila sa, ako si zjednodušiť robotu, ako čerpať čo najmenej energie aj v tých najťažších situáciách. Mimo to je zbehlá vo varení, dokáže vymyslieť jedlo aj z úplných zvyškov, len aby mali niečo na tanieri. Nepriečia sa jej chrobáky, musela si zvyknúť jesť, čo bolo pred ňou. Vyzná sa tiež vo flóre, či už v poznávaní bylieniek alebo vytváraní veľmi obyčajných odvarov. Po smrti jej otca sa tiež naučila základom prvej pomoci. Bola zdrvená z toho, že ho neboli schopní zachrániť. Všetko, čo robí, robí, aby zachovala jeho spomienku. Musí byť silná, aby ho nesklamala, aj keď ju pozoruje už len z druhého sveta.
weaknesses
Z nervozity jej býva tak zle — až tak, že sa dokáže pozvracať alebo odpadnúť. Nezvláda dobre stres a často začne panikáriť, keď sa dostane do situácie, z ktorej nevidí žiadne východisko. Často sa dokáže dostať do stavu depresie, v ktorom je pre ňu všetko oveľa náročnejšie. Nefunguje dobre, musí sa spoliehať na iných, a keby nemala rodinu, asi by už dávno platila následky takýchto stavov. Jej brat, dvojča, je jej najväčšou oporou a nevedela by sa bez neho zaobísť. Mimo tejto závislosti na rodine je aj závislá na rutine. Je pre ňu ťažké pochopiť, keď sa veci zmenia a ona sa im musí prispôsobiť. Všetok pokoj, ktorý mohla cítiť, akákoľvek silná stránka, ktorou disponuje, zmizne v momente, keď nie je na niečo pripravená. Dokáže stáť na mieste s otvorenými očami a len civieť do neznáma, nechápajúc, prečo sa niečo deje v zmysle, v ktorom sa to deje. S tým súvisí aj to, že sa veľmi ľahko stratí. Akonáhle má ísť niekam, kde to nepozná, potrebuje mapu alebo niekoho, kto by ju navigoval, lebo späť sa sama od seba nedostane, jedine keď náhodou. Nie že by bolo v Jedenástke veľa miest, ktoré by jej k niečomu boli. Ak nepracuje, je doma alebo pracuje niekde inde. Nemá takmer žiadny sociálny život a niečo ako tréning pre ňu v podstate neexistuje. Okrem kuchynského nožíka v živote nevidela žiadnu zbraň. To ide ruka v ruke s technológiou, ktorá ju fascinuje.
